' Obsah:

1. 1Intalcia 
2. 2rty 
3. 3Prostredie 
4. 4Funkcie 
5. 5Ako vola funkcie 
'

1'1. Intalcia

   Program  sa  po  spusten odvolva na adresr NT:, ktor
muns  pozna.   V  prpade,  e  nie, tak nielen e muste
Cancel-n  niekoko  requestrov,  ale program (ntp) nebude
pozna  ani  help  ani  svoje konfiguran sbory.  ie je
dobr,  ke  uvate m na-assignovan adresr NT:  (napr:
assign  nt:   df0:),  alebo  s  vetky  sbory,  ktor ntp
potrebuje  nahrat  na  disku  menom  NT:.   V adresri NT:
musia by tieto sbory:


      6NTPPrefs 
      7NTP.Cfg 
      8NTP.Hlp 

   Program  k  spusteniu  nevyaduje  iadne  netandardn
kninice,  ale  ke  u be, tak niektor me potrebova.
11Intern kalkulaka potrebuje:

   mathieeedoubbas.library
   mathieeedoubtrans.library

Hranie    12MED-ovch    modulov    vyaduje   kninicu
medplayer.library    a    13OcteMED-ov   moduly   kninicu
octaplayer.library.  Vetky kninice s dodan k programu v
adresri libs.
   Program je mospusti z CLI ako aj z WorkBench-u. Ke sa
spa z CLI, je mon spusti ho s parametrami:

   NTP [parametre]

paramerte mu by:  -c nech sa nepoka NTP njsv adresri
                        FONTS: font pbx.font
                     -f nech sa pri inicializcii programu
                        nenahr do pamti Help. Jednak je to
                        rchlejie a NTP zaberie menej pameti.
                        Potom si vak nemete vyvola funkciu
                        71Help 

Ke sa spa z WorkBench-u, tak sa d tie spa s
parametrami  (Tool Types):
       HELP=-c          nech sa nepoka NTP njsv adresri
                        FONTS: font pbx.font
       HELP=-f          nech sa pri inicializcii programu
                        nenahr do pamti Help. Jednak je to
                        rchlejie a NTP zaberie menej pameti.
                        Potom si vak nemete vyvola funkciu
                        71Help 
 
poznmka: ikona NTP.info mus by typu Project.'

6'NTPPrefs je sbor, kde m ntp uloen informcie o  tom, o
m v ktorom okne a o tom ako s nastaven gadgety programu.
Svisia s nm 45funkcie nastavenia.'
7'NTP.Cfg sbor, kde m ntp uloen informcie o span
sborov. Svis s nm funkcia 64Process.'
8'Sbor, ktor si prve pozerte. Je v om uloen tento
text.'

2'2. rty

   Program   sa  chov  podobne  ako  Norton  Commander  na
potaoch tridy PC.  M dve okn, v ktorch me by rzny
typ poloiek,  utrieden  poda  rznych  kritri.  NTP m
zabudovan  asi  2  krt rchlejie tanie adresrov z OFS
(old  file  system)  floppy  mechank. Toto tanie je tak
rchle,  ako  keby  bol  zoptimalizovan disk, preto, ak je
disk  naozaj zoptimalizovan, sa zrchlenie neprejav.  Ntp
m 71Hyper-textovsk help, ktor je dos prehadn, a d sa v
om  ahko  orientova.   Program bol sce napsan pod
KickStartom  3.0, ale be  na  vetkch  potaoch Amiga.
Program sa vie prispsobi verzii systmu, a na novch
systmoch vyuva ich rty.
   Nastavovanie skupiny sborov je in ako v ostatnch
programoch  tohoto  typu   na   Amige   a  rob  sa  pravm
tlatkom   myi,   alebo   cez   klvesnicu ,    o   je  
rchlejie a aj pohodlnejie.  aliou
vhodou  programu  je,  e m 15dialgov riadok s niektormi
vlastnosami  shellu.   Ak  je  na obrazovke vidie pointer
myi  a uvate pracuje s klvesnicou, tak sa pointer myi
sm  vypne.   Zapne  sa po pohnut z myou.  Ke NTP spa
nejak  program,  ktorho nzov je viacslovn, tak ho d do
vodzoviek, aby si systm nemyslel, e druh slovo nzvu je
u  argumentom  prvho.   Ke  NTP  neme nieo z nejakho
dvodu  urobi,  vype do lity menu sprvu o tom.  Sprva
zmizne  po  stlaen  nejakej  klvesy,  alebo po  stlaen
tlatka  na  myi.   Menu  sa vyvolva tak, e poiner myi
mus  by na  hornom  okraji obrazovky (na lite menu) a a
vtedy  po  stlaeni  pravho  tlatka  na  myi  sa  menu
inicializuje.   Existuje  16rchle  vyhadanie sboru v okne.
Stlate  klvesu  Alt a pte nzov hadanho sboru km sa
na  neho  nenastav  kurzor.   NTP  si  vie  poradi  aj  z
programom DMouse, ktor by pri klvesnicovom ovldan mohol
robi  problmy,  ale  nerob  kli  tomu,  e  pri  kadom
otvoren  novho okna pri existencii DMouse, sa my postav
do  jeho  stredu, m bude hne po otvoren aktvne a d sa
do neho hne psa.
   V  prpade, e sa NTP spust v Interlace prostred, bude
tie  Interlace.   Za normlnych okolnost je vak normlne
NonInterace.
   Spanie  sborov pod KickStartom 1.3 vyaduje, aby bol
v  adresri  C:   prkaz "run". Ke Vm vad, e si ntp pri
span kadho sboru vypta disk, kde je adresr c:, tak
Vm  radm,  aby ste ete pred spustenm ntp urobili prkaz
c:run  rezidentn  (resident c:run)  a  spustili  SetPatch,
ktor je na originlnej diskete WorkBench-u.'

3'3. Prostredie

  Prostredie   je   tvoren   dvoma  rovnocennmi 17oknami 
(aktivovan  okno  sa  prepna  Tabultorom), 18gadgetami  a
15prkazovm  riadkom.   Po stlaen pravho tlatka myi na
lite  menu (v plne hornej asti obrazovky) sa uke 19menu.
  Ke sa chce NTP na nieo opta pouije k tomu 26requester.'

17'A. Okn
Menu m  5 ast, ale my sa budeme v tejto kapitole venova
len  prvmu  (Left)  a poslednmu (Right) podmenu.  Podmenu
Left  patr  avmu oknu, a podmenu Right patr pravmu.  V
tchto  podmenu  sa  nastavuj parametre toho-ktorho okna.
Nakoko  s  okn rovnocenn, sta, ke vysvetlme iba ako
sa nastavuj paremetre jednho z nich:

 Left alebo Right.
  +-----------+
  |20Type       |
  |21Sort       |
  |22Filter     |
  |23Path Alt+F1|
  | 24ICase     |
  |25Exec List  |
  +-----------+

Niektor poloky sa ete alej rozdeuj.'

20'1. Type
    tu si mme zvoli ak typ poloiek me v okne by.

         +------------+
         |  27Files     |
         |  28Tree      |
         |  29Quick View|
         |  30Avail Info|
         |  31Assigns   |
         |  32Devices   |
         |  33Exec List |
         +------------+'

27'a) Files - > Sbory a adresre

-tvar:
   Meno adresra        SUB-DIR Attribty|as|Dtum
   Meno sboru          Dka   Attribty|as|Dtum
-Attribty|as|Dtum  neznamen  to,  e  vidte vetky tie
informcie naraz,  ale e si mete klvesami Ctrl+p zmeni
to, o sa bude nachdza v poslednom stpci.
-v  prpade,  e  sa meno sboru nezmest do svojho stpca,
nie je vypsan v celej svojej dke.
-daj sa s nimi robi vetky funkcie.
-po  dvojitom  nakliknut  alebo  po stlaen klvesy Enter
(tieto  dve  kombincie  s rovnocenn, take je to jedno a
prve  preto  budem  pre  jednoduchos  pouva  iba  "Po
stlaen klvesy Enter") sa:
 -ak sme kurzorom nastaven na:
  .  (bodke) -> Ak je v menu 45Preferences nastaven
                Strict NC:  nata sa kmeov adresr
                   t.j. adresr, ktor u nam rodiovsk
                   adresr.
                Ak nie je nastaven Strict NC tak sa
                 nata zoznam zariaden na ktorch je
                 nejak file system, a teda je relna
                 anca, e bud obsahova, nejak sbory
                 a adresre.
  .. (dvoch bodkch) -> nata rodiovsk adresr (ak
                rodiovsk adresr neexistuje, tak sa ..
                naklikn nedaj (lebo tam nie s))
  adresri  -> nata jeho obsah
  sbore    -> vykon s nm funkcia Process (vi alej)

-ak  stlate  Alt+Tabultor, tak, a kurzor je nastaven na
adresri, tak sa obsah adresra zobraz do druhho okna.
-pri tomto type m spodn riadom okna tvar:
            x free; y files = z
          kde : x ... poet vonch bajtov ns disku
                y ... poet oznaench poloiek
                z ... set dok oznaench sborov'

28'b) Tree  -> Strom
-tvar:           Adresr
                 |-.
                 |-podadresr
                 |--podpodadresr
                 |-al_podadresr
                 ...  at.

-po stlaen klvasy Enter
   -na   nejakom   [pod...]podadresri  sa  obsah  danho
    [pod...]podadresra zobraz do druhho okna.
   -na |-. sa stane to ist ako vo files na .(bodke) .
         
-ni in sa ned so stromom robi.'

29'c) Quick View -> rchle ukzanie:
-ak  nastaven  v  jednom  okne  Quick View (QW) a v druhom
Files,  tak  sa  v  okne QW objavuje informcia o sbore na
ktorom  je  nastaven  kurzor v druhom okne.  View obsahuje
informcia o type sboru:
   Executable file    <- spustiten sbor
   Object file        <- objekt
   IFF-Format file    <- sbor tandardu IFF, me to by
                         obrzok, animcia, hudba ..
   Unknown format file<- nepoznan typ sboru.
-alej  je  zobrazen  informcia  o  tom,  o sa stane, ak
stlame  klvesu  Enter  a  sme nastaven na tomto sbore.
Toto  si  mme  nastavi  v  sbore  NTP.Cfg,  ale o tom a
alej.
-v  QW  okne sa ned chodi s kurzorom, a teda ani vykonva
iadne funkcie.'

30'd) Avail Info
   Informcia  o  vonej  pamti,  a o disku, ktorho jeden
adresr je  zobrazen  v  druhom  okne (druh okno mus by
typu  Files).   Ke  sa  zmen cesta v druhom okne, tak, sa
Avail  Info v prvom okne obnov.  Avail info nape do okna
tieto informcie:

 Number of software errors <- poet softwerovch chb na
                              danom zariaden
 Unit                      <- slo prstroja
 State                     <- stav. Me by:
            Write Enabled  <- d sa na disk psa
            Write Protected<- ned sa na neho psa
            Validating     <- disk je prve Validatovan
 Blocks                    <-poet blokov a prepoet na
                             bajty
 Used Blocks               <-poet pouitch blokov a
                             prepoet na bajty
 One Block                 <-dka bloku v bajtoch
 Disk type                 <-typ disku (zariadenia)
                             me by:
            DOS Disk           <- dosovsk disk
            No disk present    <- disk nie je v mechanike
            Unreadable disk    <- disk je neitaten
            Not really dos disk<- disk nie je dosovsk
            Kickstart disk     <- na disku je KickStart
   Ak bete pod sastmom 2.0 a vym, tak sa me vypsa
   aj:
            FFS Disk
            International FFS
            International DOS
            Directory Cache FFS
            Directory Cache DOS ,
     poda tohoako je disk naformtovan.
     
 Disk name                 <-meno disku
 Graph. mem.  free         <-vekos vonej Chip-Ram-ky
 Other memory free         <-vekos ostatnej vonej pamte
 Total memory free         <-celkov von pam
 The largest block         <-vekos najvieho vonho
                             bloku pamti
 CPU                       <- typ processoru v potai
 FPU                       <- typ koprocessoru v potai
 
   Ak bete pod KS2.0 a vym, tak sa ete vype:
 Instr. Cache:             <- stav intruknej vyrovnvacej
                              pamte
 Data  Cache :             <- stav datovej vyrovnvacej
                              pamte  
  

-v  Info  okne  sa  ned  chodi  s  kurzorom,  a  teda ani
vykonva iadne funkcie.'

31'e) Assigns
   Zoznam  nzvov  diskiet  (VOLUMES), ktor s v systme a
zoznam nassignovanch adresrov (SUBDIR)

tvar:   Meno            (VOLUME|SUBDIR) Task

   Task - je meno tasku ktor sa o zariadenie star
Po stlaen Enter sa adresr zobraz a typ okna sa zmen na
Files.'

32'f) Devices
Zoznam zariaden (DEVICE) ktor s v systme.

tvar: Meno            DEVICE Task

   Task - je meno tasku_ktor_sa_o_zariadenie_star
Po stlaen Enter sa adresr zobraz a typ okna sa zmen na
Files.  Adresr  niektorch zariaden sa ned zobrazi, (s
to  zariadenia o ktor sa nestar iaden task (------).  Po
viacnsobnom stlaen Enter na takomto zariaden me djs
s spadnutiu systmu, take pozor na to.'

33'g)  Exec  List
   Zobraz sa nejak zoznam systmu.  O ktor zoznam pjde,
sa  d nastavi v podmenu 25Exec List, ktor je priamo v menu
Left alebo Right (a nie a v menu (Left/Type alebo
Right/Type).'

21'2. Sort

-m takto podmenu:

   +--------------+
   | UnSorted     |
   | Name Sort    |
   | Size Sort    |
   | Separate Dirs|
   +--------------+

-oznauje poda oho s poloky v okne strieden.
-triedenie prebieha iba ke je okno jednho z nasledujcich
typov:  27Files, 31Assigns, 32Devices, 33Exec List.
-Sort  sa vak d zmeni pri vetkch typoch, ale a ke sa
nastav jeden z horeuvedench, spust sa triedenie.

a) UnSorted -> Nestrieden poloky
b) Name     -> Strieden vzostupne poda mena. Adresre s
               zmiean so sbormi.
c) Size     -> Strieden zostupne poda dky sboru
               (adresre s pred sbormi). V prpade, e
               okno nie je typu 27Files, tak s poloky
               strieden zostupne poda abecedy, poda
               druhho stpca (tam s toti pri type Files
               dky sborov. 
d) Separate Dirs -> Strieden vzostupne poda mena ale
                    adresde s pred sbormi (ak je typ
                    files).'

22'3. Filter

 Opta sa  na  34pattern  sborov,  ktor  mu  by zobrazen
(Enable  Filter) a  na  pattern sborov  ,  ktor nemu by
zobrazen   (Disable   Filter),  Potom  s  pri zobrazovan
adresra zobrazen  len  tie  sbory, ktor dodruj Enable
Filter pattern a nedodruj Disable Filter pattern.  Filter
plat  len pre typ 27Files.  Filter odfiltruvva iba sbory a
teda nie adresre.'

23'4. Path

   Ak  je  v  menu  45Prefserences  nastaven  Strict NC, tak
vype okno s prstupnmi zariadeniami a Vy si jedno z nich
vyberiete.   Adresr tohto zariadenie sa potom zobraz.  Ak
si nechcete vybra iadne z nich, stlate klvesu Esc alebo
choe  pkami  na  npis Exit a stlate Enter.  Ovldanie
kurzora v okne ja tak ist ako vo funkcii 72Menu.
   Ak nie ja nastaven Strict NC, tak sa Opta sa na cestu,
po  ktorej  sa  dostane  k  adresru,  ktor m zobrazi do
danho okna.  Pritom vype aktulnu cestu.'

24'5. ICase
   
   (Insensitive  case)  Znamen, i 21triedenie sborov poda
mena  m prihliada na vekos psmen alebo nie.  Ke je to
nastaven, tak program neprihliada.'

25'6. Exec List

   obsahuje takto podmenu:

   +----------+
   | 35Resident |
   | 36ResModule|
   | 37Tasks    |
   | 38Memory   |
   | 39Ports    |
   +----------+

V  prpade, e je v 20Type nastaven poloka 33Exec List, je tu
monos vybar si, o ktor Exec List pjde.  S Exec Listami
sa nedaj robi iadne opercie.'

35'Resident - zoznam dos-rezidentnch programov

   tvar:       meno'

36'ResModule  - zoznam vetkch rezidentnch modulov v pamti.
Jedn  sa  o  zoznam vetkch kninc,devices a mnoho inch
vec,  ktor  s v pamti. S tu vak aj programy, ktor s
zavesen  na  KickMemPtr, a teda je anca e je to vrus (d
sa  tu naprklad vidie Lammer Extermintor virus).  Mete
tu kudne vidie aj to, i mte namontovan RAD.

   tvar:        meno       adresa_v_pamti  typ'

37'c) Tasks  - zoznam beiacich taskov

   tvar:        meno       priorita'

38'd) Memory - zoznam typov pamt

   tvar:        meno       von_pam  celkov_pam'

39'e) Ports  - porty

   tvar:        meno       priorita'

18'Gadgety

   Gadgety  v  preklade znamenaj  tlatka, na ktor sa d
prs  myou a ukn na ne.  V ntp s 3 riadky gadgetov po
6  v  kadom  riadku.   Ako  ste si u iste vimli, gadgety
nemaj normlny (obdnikov) tvar ale nasledovn:

vsek ->      +--------------+
             ++              |
             |  Tu je text.  |
             |               |
             +---------------+

   Vsek  v  pravom  hornom rohu tam vak nie je na okrasu,
ale  m  rznu funkciu u rznych typov gadgetov.  Gadgety s
rozdelen do troch typov:

   42Normlne 
   41Diskov 
   40Funkn 

   Blok Gadgetov sa d zapna a vypna pomocou klves 
Ctrl+g .'

42'     Normlne:   Je tu  iba  gadget  s  menom  Parent.  Ke
kliknete do vseku ni sa nestane.'

41'    Diskov:  S tu 3 gadgety, ktor s na zaiatku kadho
z  troch  gadgetovch  riadkov  a  text,  ktor  je  v nich
napsan  je  modr  a  oznauje  meno adresra ktor sa po
nakliknut  gadgetu  zobraz do aktvneho okna.  Ten text v
ich  vntri vak  nemus  vyhovova kadmu, preto sa aj d
zmeni.   Zmena tohto textu sa vykon, ke nakliknete myou
do vseku toho-ktorho gadgetu.'

40'     Funkn:  Sem  patria  vetky  ostatn  gadgety.   Ke
klikneme  do  vseku  jednho  z  nich, tak jeho text zmen
farbu.  Ak klikneme op, tak zmen zas farbu.  Gadget me
nadoudn dve farby:  iernu a bielu.  Ak klikneme myou na
ierny  gadget,  tak  sa  spust  funkcia,  ktor  je v om
napsan.   Ke  klikneme  na  biely gadget, tak sa program
najprv  opta,  i  m  dan funkciu naozaj vykona a ak mu
kladne  odpovieme  (OK)  aj ju vykon.  Takto si teda mme
nastavi,  pri  ktorch  funkcich  Vs  m program dopredu
varova.   Samozrejme  toto  varovanie plat aj ke funkciu
zavolme  in  ako pomocou gadgetu (naprklad z klvesnice
alebo z menu).'

15'Prkazov riadok

   Prkazov  riadok,  je  jedna z mnohch vhod, ktor ntp
m.   Obsahuje  aktulnu  cestu okna, v ktorom je nastaven
kurzor   (aktulne  okno)  (pri  zmene  aktulneho  okna  ,
naprkad  z  avho  na prav, sa cesta v prkazovom riadku
obnovuje  bez  toho  aby zmenila obsah toho, o je za ou),
znak  ">"  a potom prkaz, ktor tam me uvate napsa.
Psanie  prkazu  je  normlne, pe sa pomocou klvesnice,
ale nedaj sa napsa znaky typu Alt+Znak, lebo to m v ntp
in  vznam.  Myslm si vak, e psanie takchto znakov do
prkazovho riadku nebude nikomu chba.  Oproti CLI, m t
vhodu,   e  ke  urobte  na  zaiatku  riadku  chybu,  a
uvedomte  si  to  a  na  konci  riadku, nie je nutn cel
riadok  vymaza  a  napsa  cel  text znova, ale sta sa
vrti  na  zaiatok  riadku  kurzorom a tam chybu opravi.
alou vhodou oproti CLI je, e prkazy ktor boli predtm
napsan  a  odoslan, si ntp zapametal, a d sa medzi nimy
listova klvesami Alt+pka_hore a Alt+pka_dole.  NTP si
zapametva   9   poslednch   prkazov.   alm  uahenm
psania,  je  vpsanie  mena poloky, na ktorej je kurzor v
aktulnom   okne,  do  prkazovho  riadku  (Ctrl+j)  alebo
(Ctrl+Enter), alebo   vpsanie  vetkch  mien  vyznaench
sborov   a   adresrov  do  prkazovho  riadku  (Ctrl+k).
Obmedzenie  prkazovho  riadku  je,  e  me  ma  len 78
znakov.   Po  napsan prkazu do prkazovho riadku, sa d
prkaz  spusti  pomocou  klvesy  Enter.  Klvesa Enter m
vak dvojak vznam:
 1.   Spanie  sborov  alebo  zobrazovakie  adresrov  v
      niektorom z okien.
 2. Spanie prkazov z prkazovho riadku.
   Ak je v menu 45Preferences nastaven Strict NC, tak m
klvesa Enter iba vznam . 2. Ak vak nie, tak: 
   Ke  sa  teda naposledy robilo v prkazovom riadku (bola
stlaen  nejak  klvesa,  ktorej prislchajce psmeno sa
vpsalo  do  prkazovho  riadku  alebo bola stlaen ipka
vavo, vpravo, backspace, klvesa Del, Ctrl+j, Ctrl+k), tak
sa  stlaenm  Enter-u vykon jeho druh funkcia (2.) a ke
sa naposledy v prkazovom riadku nerobilo, tak Enter vykon
svoje prv funkciu.'

19'Menu

   Menu je v ntp rozdelen do niekokch skupn:

         17Left        <- parametre pravho okna
         43Files       <- funkcie tkajce sa nastavench
                            sborov
         44Special     <- ostatn funkcie
         45Preferences <- prca s programovm nastavenm
         17Right       <- parametre pravho okna'

26'Requestre

-s to  okn  ktor  obsahuj niekoko gadgetov.  Ntp pozn
niekoko typov requestrov.

1. no/nie requester:


         +-------------------+
         |   Text otzky     |
         +--------+----------+
         |  O.K.  |   Cancel |
         +--------+----------+

   O.K    znamen kladn odpove
   Cancel znamen zporn odpove

   Nakoko  ntp  je  skr  klvesnicovo orientovan program
(teda  d  sa ovlda aj myou, ale vina uvateou skr
i  neskr  prde  na  to, e ovldanie cez klvesnicu je o
dos  rchlejie  a  pohodlnejie.),  bolo  by  vrcholne
nepriemn,  keby  po  vypsan  requesrtu  uvate  musel
siahnu po myi.  Preto existuje ovldanie requestru aj cez
klvesnicu:

   O.K.   Enter, k
   Cancel Esc, c

   NTP  umouje vypn a nsledne aj op zapn systmov
requestre v rmci vlastnho tasku.  Napr.  ke chcete nieo
vymaza  z  disku  chrnenho  proti  zpisu,  tak  sa  pri
vypnutch  sys.   requestroch nenakresl okienko so sprvou
"Disk  wirite  protected",  s  monosou  da  Retry  alebo
Cancel, ale requester dopredu Cancel-ne.  Je zrejm, e nie
vdy to me by vhodn a prve preto je voliten i bud
systmov  requestre zapnut alebo vypnut.  Samozrejme ich
stav  sa  pri uchovan nastavenia progeamu, tie zaznamen.
Zapnanie alebo vypnanie sa vykonva klvesami Ctrl+s .'


4'4. Funkcie

   Funkcie v NTP sa rozdeuj na niekoko ast, poda toho
o sa s nimy d robi. Nasledujce nzvy skupn oznauj aj
meno Menu, kde sa zva daj njs. 

      43Files       - tkajce sa sborov.
      44Special     - netkajce sa sborov
      45Preferences - nastavenie'

43'Funkcie, tkajce sa sborov.

   V  prvom  rade by som chcel vysvetli, ako sa v NTP daj
oznai  niektor  sbory.   Povedzme,  e  by sme niektor
sbory  potrebovali  skoprova,  a teda predtm ich musme
nejako  oznai  aby  program vedel, ktor m koprova.  V
prpade e by sa jednalo iba o jeden sbor/adresr, tak  ho
ani  oznaova  netreba,  sta  len  na  prs  kurzorom
(pomocou  avho tlatka myi alebo pomocou klves:  ipka
hore,  ipka  dole,  tabultor) a vyvola t funkciu, ktor
chcem aby sa s tm sborom/adresrom vykonala (naprklad to
koprovanie).   Keby som vak chcel previes nejak funkciu
na  mnohch  sboroch  a  adresroch,  bol  by tento proces
prli  zdhav   a  tak,  ntp  ponka monos oznaenia si
niektorch  sborov  a  adresrov.   A  po vyvolan nejakej
funkcie,  bude  funkcia  vykonan  na  vetkch  oznaench
sboroch  a adresroch.  Oznai sa d sbor/adresr pravm
tlatkom  myi.   Cez  klvesnicu sa oznauje sbor takto:
nastavte sa na sbor/adresr kurzorom a stlate klvesu 0
na  numerickom  bloku.   Sbor/adresr  sa nielen ozna (v
prpade  e  ste boli nastaven na oznaenom sbore, tak sa
odzna),  ale  sa aj kurzor posunie o riadok niie, a tak
sa daj cez klvesnicu oznaova sbory konfortnejie ako s
myou.   V  prpade, e chcete oznai skupinu sborov, tak
sa  to  rob  stlaenm  klvesy  "+"  na  numerickom bloku
klvesnice.  NTP sa opta na 34pattern.  Ke mu ho zadte tak
sa oznaia sbory (Pozor!  Len sbory.) dodriavajce tento
pattern.   Kemu  pattern  nezadte  tak sa oznaia vetky
sbory   a   adresre.   (Samozrejme,  e  ke  requester
Cancel-nete   neozna   sa   ni.).   Na  takto  masov
odznaovanie sli klvesa "-" na numerickom bloku.
   Vyie v texte som uviedol nejednu zmienku o tom, e id
oznaova  aj adresre. Funkcie sa potom na nich vykonvaj
rekurzvne,  t.j.   e  zo  vetkmi  sbormi  v  tchto
adresroch  a  so  vetkmi  sbormi  v  adresroch  tchto
adresrov  a  so vetkmi ....at.  sa vykon dan funkcia.
Vnimkou  je funkcia premenovvanie (potom by toti program
pri  premenovan jednho adresra chcel premenova aj to o
by bolo v om a to by bolo zl.).
   Ete by som chcel poznamena, e nezada patern znamen
zada pattern, ktor neobsahuje iaden znak ani medzeru.

   Funkcie,  ktor  teraz  opem  pracuj  z  oznaenmi
sbormi/adresrmi,  a  kenie  s  iadne  sbory/adresre
oznaen,  tak  pracuj  so sborom/adresrom, na ktorom je
kurzor.  Kesa v popise funkci bude hovori o sbore (ako
o  jednom)  tak  sa  tm  myslia  vetky oznaen sbory  a
adresre.

Nasledovnfunkcie  sa  daj  vyvola  z  menu Files (okrem
funkcie Process) a niektor aj cez gadgety a z klvesnice.

   +-------------------+
   |46Execute            |
   |47View               |
   |48Edit               |
   |49HexView            |
   |50Copy               |
   |51Move               |
   |52Delete             |
   |53Rename             |
   |54Print              |
   |55IFF-Picture        |
   |56Play Sound         |
   |12Play MED           |
   |13Play OctaMED       |
   |57Search             |
   |59Get File           |
   |59Send Files         |
   |60Encrypt            |
   |61Protection         |
   |88Size Info          |
   |62Select Group       |
   |63UnSelect Group     |
   +-------------------+
   
     64Process.'

88'Size Info
   Sta  dky  oznaench  sborov v sborov v oznaench
adresroch,  poet  sborov  a adresrov.  Potom vetky tri
sty vype na obrazovku'

46'Execute: 
   Spustenie  sboru.   Najprv  sa NTP opta na argumenty a
potom  ho  spust.  V prpade, e Cancel-nete requester tak
sa sbor a ani ostatn oznaen sbory nespustia.'

47'View:
   Prezretie  si sboru.  NTP nahod svoj intern editor, a
uvate  si  me prezrie sbor. Sbor sa vak ned meni
a  teda  ani zmenen uloi sp na disk. Ke stlate av
tlatko myi v dolnej asti textu, text roluje smerom dole
a  ke  stlae  av  tlatko myi v hornej asti textu,
text  roluje  smerom  hore.  Takisto je umonen sa v texte
pohybova  aj  pkami na klvesnici.  D sa rchle zobrazi
text  po  nejak  riadok  (av amiga+l).  V texte sa d aj
vyhadva.  Pomocou klvesy F7 napete text, ktor m by
njden  (zle na vekosti psmen) a ntp njde (ak njde)
najbly  ni  vskyt  tohoto  textu,  a text zobraz po
riadok,  v  ktorom  sa  text vyskytuje.  al ni vskyt
tohto  textu  sa d njs pomocou klvesy F6. Taktie sa d
v texte rchle presve:

   PgDn (3 na num. bloku)
       alebo Shift+ipka_dole  -> o stranu niie
   PgUp (9 na num. bloku)
       alebo Shift+ipka_hore  -> o stranu vyie
   Home (7 na num. bloku)
       alebo Shift+ipka_v_avo-> na zaiatok riadku
   End  (1 na num. bloku)
       alebo Shift+ipka_vpravo-> na koniec riadku
   Ctrl+Home 
       alebo Shift+Alt+ipka_hore -> na zaiatok textu
   Ctrl+End 
       alebo Shift+Alt+ipka_dole -> na koniec textu

Vyieuveden  klvesy  na rchly pohyb z numerickho bloku
nemusia  fungova  vdy.   Nefunguj  totivtedy,  ke  je
zapnut  numerick  blok  (klvasa  F1).   Vtedy  je  treba
numerick blok vypn (F1). Z tejto funkcie sa d zvoli aj
funkcia 49HxView (klvesa F4), priom pozeran sbor bude
op natan. Po opusten HxView, sa znovu uke View.
   Odchod  z  funkcie  View m viac spsobov.  Ke ste dali
View  a  neboli  oznaen  iadne  sbory,  s  vetky typy
odchodu  rovnocenn.   Ak  je vak oznaench viac sborov,
tak po odchode:

   klvesou F10 - View normlne skon a uke sa v porad
                  al oznaen sbor.
   gadgetom Exit v pravom dolnom rohu obrazovky : to ist 
                  ako F10
   klvesou Esc - View normlne skon, alse v porad al
                  oznaen sbor sa u neuke. Je to dobr
                  na to, e ke ste oznaili vea   sborov
                  a omylom ste ukli na View, tak sa d
                  pozeraniu si ich skoro do nekonena
                  inteligentne zabrni.'
48'Edit
   To ist ako 47View, ale m niekoko zmien:

   1. D sa tu psa, dopa, a vymazvaako v normlnom
      textovom editore.
   2. D  sa  zapn/vypn Insert md (klvesa Ins (0 na
      num.  bloku))
   3. Po stlaen klvesy F2 sa editovan sbor ulo sp
      na disk.
   4. Ke ste urobili v programe nejak zmeny, neuloili
      ste sbor sp na disk a chcete opusti program, 
      oznmi Vm, e by ste mohli prs o kus svojej prce,
      ale e ke chcete mete sa op poksi odst z
      programu a u Vm v tom brni nebude.
   5. Prav amiga+s  urob stlaenie klves F2,F10, m
      dokument ulo a z editoru odde.
   6. Neodporam editova in sbory ako ASCII (textov),
      lebo uloenie na disk, by mohlo spsobi uloenie
      sboru v inej forme, u naprklad len kli tomu, e
      editor  automaticky  men  45tabultory  na medzery  a
      takmu  spustitinmu  programu by to nemuselo urobi
      zrovna dobre.'

49'Hex-View alebo HexRead
   Tu  si mte prezrie sbor v hexadeximlnej podobe.  Ke
stlate  av  tlatko  myi  v  dolnej asti textu, text
roluje  smerom  dole  a  ke  stlate av tlatko myi v
hornej  asti  textu,  text roluje smerom hore.  Takisto je
umonen sa v texte pohybova aj pkami na klvesnici.  Na
rchly pohyb slia klvesy PgUp a PgDn, Home, End.  Oproti
47View  a  48Edit slia klvesy na presun na zaiatok a koniec
sboru.
   Odchod z funkcie HexView m viac spsobov.  Ke ste dali
View  a  neboli  oznaen  iadne  sbory,  s  vetky typy
odchodu  rovnocenn.   Ak  je vak oznaench viac sborov,
tak po odchode:


   klvesou F10 - View normlne skon a uke sa v porad
                  al oznaen sbor.
   gadgetom v avom hornom rohu obrazovky : to ist ako F10
   klvesou Esc - View normlne skon, alse v porad al
                  oznaen sbor sa u neuke. Je to dobr
                  na to, e ke ste oznaili vea   sborov
                  a omylom ste ukli na View, tak sa d
                  pozeraniu si ich skoro do nekonena
                  inteligentne zabrni.'

50'Copy
   Koprovanie  sborov.   Koprovanie  je  zastaviten
klvesou  Esc.   Program  ete dokopruje koprovan sbor,
ale ostatn u koprova nebude.  V prpade, e si uvate
nastavil  varovanie pri koprovan (biely Copy gadget), tak
si  vo  varovacom  requestri  me  nastavi,  do  ktorho
adresra  sa bud oznaen sbory koprova.  Implicitne je
tento adresr nastaven na adresr zobrazen v druhom okne.
V  prpade,  e  cieov  adresr  ostane nezmenen, tak sa
sbory  v  druhom  okne obnovia, ale oproti napr.  programu
Disk Master, bez optovnho natavania cieovho adresra.
V  prpade e pri psan alebo tan nastane nejak chyba,
program  si  to  uvedom  a  prestane koprova.  Ke sa do
cieovho  adresra  nejak  sbor nezmest, tak sa tam ani
nenakopruje  ani  ksok (niektor programy tam nechaj kus
nedokoprovanho   sboru).   Keu  v  cieovom  adresri
koprovan  sbor  existuje a ak je nastaven 45OverWrite 
 45msg.   v  menu  Preferences,  tak sa NTP opta, i m dan
sbor  prekoprova,  s  tm  e star bude vymazan, alebo
nie.'

51'Move
   Presun  sborov.  Presun je to ist ako 50koprovanie, ale
koprovan  sbory  a  adresre  zo  zdrojovho  disku  po
nakoprovan  vymae.  V prpade, e sa sbory nedokopruj
(naprklad  sa  na  cieov  disk  nezmestia),  tak  sa  zo
zdrojovho  adresra  ani  nevyma,  take  pri  presvan
sborov neme djs ku iadnej strate dt.'

52'Delete
   Vymazvanie   sborov.   Nie  je  to  iadne  drastick
vymazvanie, take ke ste omylom vymazali nejak sbory zo
zariadenia   inho   ako   ram:    ,   tak   ich   mte
obnoviprogramom   DiskDoctor,  ktor  je  umiestnen  na
tandardne dodvanom Workbench disku. Ke ste omylom 
spustili tto funkciu, tak sa d jej vkon zastavi klvsou
Esc'

53'Rename
   Premenovanie  sborov.   D  sa  zastavi  Cancel-nutm
requesru.'

54'Print
   Jedn  sa  o  tlaenie  sborov.  Po spusten funkcie sa
otvor okno s niekokmi gombkmi:

   +-------------------+------------------------+
   |   65Typ Tlae       |66Typ hlaviky            |
   +-------------------+------------------------+
   |67Vstupn zariadenie|                        |
   +-------------------+------------------------+
   | 68Typ strnkovania  |Poet riadkov na stranu |
   +-------------------+------------------------+
   |     69Print         |    70Cancel              |
   +-------------------+------------------------+'

65'1. Normal  print - normlne tlaenie

2.   Effective  pr.   -  efektvne  tlaenie.  Kad  si u
urite  vimol, e  text  bva obyajne napsan tak, e m
zhruba 80 znakov na stranu.  Toto si uvedomuje aj program a
na tlaiarach ktor mu do riadku napsa 160 znakov bude
ma text vytlaen efektvnym tlaenm takto podobu:


 Prv polovica textu        |     Druh polovica textu
      ..                    |               .
      .                     |               .
      .                     |               .

-vyieuveden  schma  neoznauje  iba  formt  jednej
vytlaenej  strnky,  ale  formt  celho vytlaenho textu
(me by na viacerch strnkach).  Text sa potom ta tak,
e najprv sa taj av polovice strnok a potom prav.
-ke  s  v  textovom  sbore  tabultory,  bud  pri tlai
nahraden  takm  potom  medzier , ak si nastavte v menu
 45Tab Size 
-ke  sa  v  sbore  vyskytuj riadky dlhie ako 79 znakov,
bud  tieto  riadky  rozdelen  do  viacerch  menej ako 79
znakovch.
-program  neprepne automaticky tlaiare do mdu 160 znakov
na  riadok.   Uvate  si  mus  tlaiare  do tohoto mdu
prepn sm.

3.   Special  print  -  t  ktor  nechc  tlai  pomocou
ANSI-kdu,  ale  pomocou  escape  sequenci,  si  u urite
vimli,  e  v  mnohch  textovch  editoroch  nejd escape
sequencie  napsa,  lebo  nejde napsa ani escape.  Preto
ntp m special print, ktor m tieto vlastnosti:

 \ (sptn lomtko) zmen na znak escape ( chr(27) )
 |a vytla hodnotu sla "a" v ASCII-tabuke, ie vytla
    chr(a)

-tieto  znaky  som  vybral  preto,  lebo  sa mlo v textoch
pouvaj.   Ale  keby  predsa tak "\" sa vytlanapsanm
"\\" a "|" sa vytlanapsanm "||".
-neodporal  by  som  tlai v  special printe na vstupn
zariadenie PRT.

4. HexDump print
   vytla sbor v klasickom Hexadecimlnom + ASCII zpise.
Formt vstupu je tak ist ako v Hex-View.

5. Hex-Effective
   vytla  sbor  v  zhustenom  (160  znakov  na  riadok)
estnstkovom  +  ASCII  zpise.  Tlaiare si vak do mdu
160 znakov na riadok mus prepn uvate sm.'
 
67'Vstupn zariadenie:

1. Send to PAR:
  - text bude koprovan na paraleln port potaa
2. Send to SER:
  - text bude koprovan na sriov port potaa
3. Send to PRT:
  - text sa pole na prt: o znamen na tlaiare, ktor
    je  nastaven vo Workbeni, v programe preferences'


68'Typ strnkovania:

1. Paging ON
    - strnkovanie je zapnut, na strnku sa bude tlai
    takto:

                     3 von riadky
   (uvateom nastaven Poet_Riadkov na stranu - 6)
                                     ridkov textu
                     3 von riedky

2. Spec. Paging 
   - nem ni spolon so Spacial print-om, ale strnkuje
   takto:

                     3 von riadky
   (uvateom nastaven Poet_Riadkov na stranu - 6)
                             ridkov textu
 tu vype na obrazovku iados o vloenie novej strnky.
     Ke ju vlote do tlaiarne, tak stlate O.K.

   Take rozdiel medzi strnkovanm 1 a 2 je asi tak, e v
2.   program nenape na koniec strnky tvrdo 3 entery, ale
poiada  uvatea,  aby  tam  sm dal nov strnku.  Je to
toti  vhodn,  ke sa netla na nekonen papier, alebo,
ke dka papierov nie je kontantn.

3. Paging OFF <--vypnut strnkovanie.'

66'Typ hlaviky:

Typ  hlaviky  zko svis zo strnkovanm, ak toti nie je
strnkovanie  vypnut,  tak  3 von riadky na vrchu kadej
strnky (konkrtne 1 horn z tch troch) sa d nahradi:

Name of file   - menom tlaenho sboru
Page numbers   - slom strnky. Strny bud slovan do
                 jednotky.
   Formt vpisu sla strnky x:                  ( x )

Name + Page    - menom tlaenho sboru a slom tlaenej
                 strnky.
No header      - vonm riadkom  (ie nim)'

69'  Ke  si  unastavte  vetky voby, tak mte monos si
sbor   vytlai,  nakliknutm  gadgetu  Print.   Okrem
vytlaenia  si  program  zapamt  aj  nastavenie  vetkch
volieb  a  pri  budcom  tlaen  u bud tak nastaven ako
boli.'
70'   Keby  ste  sa  rozhodli  sbor(y)  nevytlai  a  teda
Cancel-li  by  ste requester, tak nastaven Gadgety (voby)
do budcna nezapamtaj.'

55'IFF Picture
   Ukzanie  obrzku  formtu  IFF.   Z  tejto  funkcie  sa
odchdza  stlaenm  avho  tlatka  myi, alebo staenm
klvesy  F10  alebo  Esc.   Ak  sa  odde klvesou F10 a je
oznaench  viac  sborov/adresrov,  hne  sa  uke a
obrzok.   Ak  sa vak odde klvesou Esc, tak sa pozeranie
obrzkov  zastav (nepozret ostan oznaen) V prpade, e
sa  pokate ukza in obrzok ako IFF, tak, sa samozrejme
ani neuke, a program vype chybov hlsenie.  NTP doke
ukazova  aj  obrzky vyuvajce ECS a AA chipset, ie si
mte kudne pozera aj obrzky typu HAM8.'

56'Play Sound
   Zahratie  nstroja, uloenho  v  forme  RAW:  (klasick
Pro-Trackerovsk  sample).  NTP, umouje nstroj zahra aj
na  viacerch  frequencich,  a  to  pomocou  klvesnice.
Klvesnica   sa  toti  pri  hran  nstroja  zmenila  na
klvesnicu  benho hudobnho programu na Amige, a Vy si so
zvolenm  nstrojom  mte  zahra  ubovon  meldiu. Ke
dohrte, tak kliknite na gadget OK, vo vypsanom requestri.
Zastavenie  hrania  oznaenej skupiny  nstrojov,  sa  rob
Cancel-nutm requestru.'

12'Play MED
   Zahratie  tvor  kanlovej pesniky napsanej v programe
MED  alebo  v programe OctaMed.  K zahratiu je potrebn aby
ste v adresri libs:  mali medplayer.library .'

13'Play OctaMED
      Zahratie osem kanlovej pesniky napsanej v programe
OctaMed.   K  zahratiu je potrebn aby ste v adresri libs:
mali octaplayer.library .'


57'Search
   Najprv  sa  opta  na  hadan reazec a potom ho had v
oznaench sboroch a adresroch. Ke ho njde, uke sbor
v editore  a kurzor umiestni na zaiatok hadanho reazca.
Ke  potom  z  editoru  oddete pomocou klvesy Esc, tak sa
prehadvanie  ostatnch  sborov  nevykon.   Ke  vak
opustte  editor  inm  spsobom (napr.  F10), tak NTP bude
prehadva aj alie oznaen sbory.'


59'Get File
Send Files
   Tieto  dva  prkazy  slia  na  prenos  dt medzi dvoma
amigami, spojenmi  sriovm portom.  Na jednej Amige sa d
Get  File,  Get File sa opta na meno sboru, do ktorho sa
zskan  data  napu.  Na druhej Amige sa oznaia sbory a
pol  sa  prkazom  Send  Files.   Tento  prkaz ich pole
jednotlivo,  a  na  druhej  Amige treba teda aj kad sbor
prija.'

60'Encrypt
   Kdovanie  sborov.   Najskr sa opta na kd.  Kd me
by  zloen  z  psmen  a  z  sel.  Ke sa kd zana na
znamienko "-", tak sa jedn o dekdovanie a ak sa zana na
"+"  alebo  na  nejak  psmeno alebo slo, tak sa jedn o
kdovanie.   Kdovanie  a  dekdovanie sa vykonva tak isto
ako  50koprovanie  a to ist o plat pre koprovanie, plat
aj  pre [de]kdovanie (dokonca aj ke je Copy 18gadget biely,
tak  sa  [de]kdovanie  opta  na cieov cestu, tak ako to
rob   funkcia   Copy).    Vetky  oznaen  sbory  bud
zakdovan/odkdovan pod tm istm kdom.  Myslm si e je
to  tu  vysvetlen  pomerne  zle,  preto  uvediem konkrtny
prpad.   Ke ste zakdovali nejak sbory pod kdom "ahoj"
(alebo  "+ahoj"  ;  "ahoj" a "+ahoj" je toti to ist), tak
ich  treba potom pri dekdovan, kdova pod heslom "-ahoj"
(pozor!!   u nie "-+ahoj" !!!!).  Vyieuveden hesl s v
vodzovkch, ale programu ich treba zadva bez nich.'

61'Protection
   Pomocou  tejto  funkcie  sa  daj  nastavova  atribty
(protekcia)  oznaench  sborov  (attribty  adresrov  sa
meni  nedaj).   Ke  sa  jedn o viac sborov, program sa
opta  na  spolon  protekn  masku.   Ak  nechcete,  aby
oznaen sbory mali rovnak protekciu, tak tento 26requester 
Cancel-nite  a  program  sa  Vs  opta na budcu protekciu
kadho sboru jednotlivo.'


62'Select Group
   Oznaenie skupiny sborov (to ist ako "+" na num.bloku)'

63'UnSelect Group
   OdZanenie   skupiny  sborov  (to  ist  ako  "-"  na
num.bloku)'

64'Process
   Tto  funkcia  sa vyvol, ke stlate na nejakom sbore
klvesu  Enter alebo ho 2xnakliknete myou, a vyvol sa len
na  sbore,  na  ktorom  je  kurzor.   V  prpade, e je to
adresr  tak sa zobraz.  Ak si vak oznate nejak sbory
a  adresre  a zavolte funkciu Process (z gadgetu), tak sa
vykon  na  oznaench  sboroch a na sboroch v oznaench
adresroch.   Funkcia  Process,  sa  poksi najskr spusti
sbor   poda   sboru   nt:ntp.cfg.   Tento  sbor  vyzer
nasledovne:

class1
prkaz1 [argumenty prkazu]
class2
prkaz2 [argumenty prkazu]
..at

Take,  ke  sbor  spa   niektor   z classov  (priorita
kles  smerom  hore),  tak sa spust "prkaz" prislchajci
svojmu  classu  .  Riadok v ktorom sa nachdza meno
prkazu, ktor sa m spusti a jeho argumenty sa nazva
formtovac reazec, lebo v om platia nasledovn vzahy:

%s je nahraden cestou k prkazu, ktor je spracovvan
%f je nahraden menom tohto sboru
%w je nahraden menom sboru bez prpony (ak iadnu nem,
   tak sa chov ako %f)
%d je nahraden cestou do druhho okna (toho, kde nie je
   kurzor)
%b je nahraden znakom  BackSpace 
%o je nahraden cestou do aktvneho okna (toho kde je
   kurzor)
%e je za normlnych okolnost equivalentn s %d. Nie je iba
   v prpade, e bola vykonan funkcia process na nejakom
   adreri (ale funkcia bola zavolan z gadgetu a nie
   pomocou klvesy Enter alebo dvojitm nakliknutm myou).
   Vtedy  je %e nahraden cestou do druhho okna+menom
   adresra (bez cesty) na ktorom bola vykonan funkcia
   Process.
%i(text1,text2) je nahraden odpoveou s nasledovnho Requestra:

      +-----------------+
      | text1           |
      +-----------------+
      |     text2       |
      +--------+--------+
      | O.K.   | Cancel |
      +--------+--------+

   text1  a  text2  s  tie  formtovacie  reazce, ale u
nemu vyuva%i.

%a je nahraden przdnym reazcom (nim), ale hovor
   programu (NTP), e m po skonen funkcie Process op
   nata adresr v aktvnom okne.

%n je nahraden przdnym reazcom (nim), ale hovor
   programu (NTP), e m po skonen funkcie Process op
   nata adresr v neaktvnom okne.
%v je nahraden przdnym reazcom a m zmysel iba vtedy,
   ak bol NTP spusten z WorkBench-u. %v sa tu star o to,
   aby okno "NTP Shell" neakalo na klvesu Enter a priamo
   pokraovalo s Process-ovanm aieho sboru (teda ak 
   nejak je). 
\znak je nahraden "znak"-om (ie \% -> % , alebo \\ -> \ )
   Ete  musm objasni, o je to class:

suff=.lzh       <-pravda, ak m Process-ovan sbor prponu
                  .lzh (naprklad  source.lzh)
name=a*.library <-pravda, ak sa meno Process-ovanho sboru
                  zana na "a" a kon na ".library"
prot=sr         <-pravda, ak attribty (Protection)
                  Proccess-ovanho sboru obsahuje flagy
                  r,s.
ofs=1a,1abb34   <-pravda, ak sa v Process-ovanom sbore
                  bajty zanajce sa na 1a (hexadecimlne)
                  s 1a, bb, 34 (hexadecimlne).

poznmka : netreba pouva cel slov suff, name, prot,
ofs, sta ak napete iba ich zaiaton psmen.

Tu  je  prklad,  ako  me tak sor ntp.cfg vyzera:

suff=.asm  <-ke sa meno Process-ovanho sbor kon na 
            .asm,
           (napr. ahoj.asm)
das %s%f   <-tak sa spust prkaz:
             "das cesta/meno_Process-ovanho_sboru". V
             naom prpade sa spust: das cesta/ahoj.asm
name=b*c.bas
amigabasic "%s%f"
prot=s
execcute %s%f
ofs=2,03f3
run "%s%f"

V  prpade,  e  iaden class   nevyhovuje  Process-ovanmu
sboru,  tak  sa Process pozrie, i sa d sbor spusti.  V
prpade,  e  no, tak sa ete pozrie, i je Process 18gadget 
biely  a  ak je tak sa pri span opta na argumenty.  Ak
je  vak  ierny, tak sa na argumenty neopta, a hne sbor
spust.   V prpade, e sa nejedn o spustiten sbor, tak
sa  NTP  pozrie,  i  sa nejedn o obrzok a ak no, tak ho
55zobraz,  v  opanom  prpade  bude  so  sborom preveden
funkcia 47View.'

44'
Funkcie netkajce sa sborov

   Jedn  sa o skupinu funkci, pri ktorej nezle na tom,
i  s alebo nie s niektor sbory oznaen (okrem funkcie
Menu),  ani  na  tom  na  ktorom sbore je kurzor.  Daj sa
vyvola  cez  menu  a vetky sa tam aj nachdzaj.  (v menu
Special)

   +-----------------+
   |71Help             |
   |72Menu             |
   |73Make Dir         |
   |74Iconify          |
   |75Read NTP.Cfg     |
   |11Calculator       |
   |76Install          |
   |77Quick format     |
   |78Format           |
   |79Disk Copy        |
   |80Assign dir       |
   |81Find             |
   |82Edir new         |
   |83View block       |
   |84Dos error        |
   |85Exit             |
   +-----------------+'

71'Help
   Hyper-textovsk help k programu.  Iste ste si u vimli,
e  je  mon  sa  "vnori"  do ltch  slov.  Vynorenie zo
slova sa rob pomocou klvesy BackSpace (ed pka doava)
alebo  uknutm  myou  na  slovo  BACK  v  hornej  lite
Help-okna.  Zo vetkch slov sa vynorte a sp do programu
dostanete  klvesou  F10 aledo Esc, alebo uknutm myou na
slovo EXIT v hornej lite Help-okna.
   NTP  sa  po spusten pozrie, i je aktulny font systmu
pbx.font  a  ak  nie  tak  sa  ho  poksi  otvori,  k omu
potrebuje  diskfont.library  v  adresri libs:.  Ak je font
prstupn,  alebo  u  bol pred spustenm NTP nastaven ako
aktulny font systmu (prkazom ff pbx.font), tak Help bude
z diakritikou.  In bude bez nej.'

72'Menu
   Nejedn  sa o klasickAmigovsk menu, ale o menu akje
uroben  v  programe  Notron  Comander  va  PC-kach.   Po
vyvolan  menu  sa  NTP  poka  preta  sbor  ntp.mnu z
aktulnej  cesty  v  aktulnom  okne.   V prpade, e sbor
nenjde,  poksi  sa  ho  njs,  tam, kde ho nalo minule.
Prpade,  e iadne minule neexistuje, poksi sa ho njs v
NT:   .   Nie  je  to  vak  tak primitvne menu ako je na
vyie uvedench potaoch.  Ak mme toti oznaen nejak
sbory/adresre  (ak  nie tak sa po aktivcii Menu okamite
ozna  sbor/adresr  na  ktorom je kurzor) tak sa vybrat
prkaz   z   menu   spust   zvl   pre   kad  oznaen
sbor/adresr  a  pre  kad sbor v oznaench adresroch.
   Sbor ntp.mnu m nasledovn formt:

"[spacia klvesa (jedno psmeno)]" "text"   <- 1
"prkaz, ktor sa po oduknut riadku spust (iba pre
  sbory)"                                     <- 2
"[\prkaz, ktor sa po oduknutriadku spust (iba pre
   adresre)]"                                 <- 3
...                                            <- 1
.                                              <- 2
..                                            [<- 3]

   Riadky,  ktor  som oznail slom 1 sa vypu do okna v
ktorom bude menu.
   Riadky, ktor som oznail slom 2 s formtovacie
reazce.
   Riadky, ktor som oznail slom 3 s nempvinn. Znak
"\" obsahoj kli tomu, aby NTP vedel rozozna, i sa jedn
o  riadok  3  alebo  1  (ak  je na zaiatku riadku "\", tak
program  vie, e sa jedn o riadok 3.  Preto by som prosil,
aby Vm nikdy nezanal 1 riadok znakom "\"). Okrem znaku
"\", ktor je cel riadok formtovac reazec.
     Riadok v ktorom sa nachdza meno
prkazu, ktor sa m spusti a jeho argumenty sa nazva
Pre formtovac reazec platia nasledovn vzahy:

%s je nahraden cestou k prkazu, ktor je spracovvan
%f je nahraden menom tohto sboru
%w je nahraden menom sbor bez ppony (ak iadnu nem,
   chov sa ako %f
%d je nahraden cestou do druhho okna (toho, kde nie je
   kurzor)
%b je nahraden znakom  BackSpace 
%o je nahraden cestou do aktvneho okna (toho kde je
   kurzor)
%e je za normlnych okolnost equivalentn s %d. Nie je iba
   v prpade, e bola vykonan funkcia Menu    na nejakom
   adreri. Vtedy je %e nahraden cestou do druhho okna+menom
   adresra (bez cesty) na ktorom bola vykonan funkcia
   Menu.
%i(text1,text2) je nahraden odpoveou s nasledovnho Requestra:

      +-----------------+
      | text1           |
      +-----------------+
      |     text2       |
      +--------+--------+
      | O.K.   | Cancel |
      +--------+--------+

   text1  a  text2  s  tie  formtovacie  reazce, ale u
nemu vyuva%i.

%a je nahraden przdnym reazcom (nim), ale hovor
   programu (NTP), e m po skonen funkcie Menu op
   nata adresr v aktvnom okne.

%n je nahraden przdnym reazcom (nim), ale hovor
   programu (NTP), e m po skonen funkcie Menu op
   nata adresr v neaktvnom okne.
%v je nahraden przdnym reazcom a m zmysel iba vtedy,
   ak bol NTP spusten z WorkBench-u. %v sa tu star o to,
   aby okno "NTP Shell" neakalo na klvesu Enter.

\znak je nahraden "znak"-om (ie \% -> % , alebo \\ -> \ )


Tu je prklad:

Extern korova
c:copy "%s%f" "%e%f%n"
\makedir "%f%n"
d Duplikt
c:copy "%s%f" "%i(Meno dupliktu,%s%f)%a"

a po vyvolan Menu sa vykresl takto okno:

      +---------------------------+
      |Menu                       |
      +---------------------------+
      |   Extern koprova       |
      |d  Duplikt                |   (1)
      |   Exit                    |   (2)
      +---------------------------+

 V  menu  sa d pohybovamyou a kurzorovmi klvesami.  Z
menu  sa  odde  bez spustenia akhokovek prkazu klvesou
Esc,  alebo  presunom kurzoru na riadok (2) a oduknutm ho
(bu  avm  tlatkom  na  myi,  alebo  klvesou  Enter).
Spusti  nejak  prkaz  z  menu  sa d tak, e sa kurzorom
prde  na  neho a odukne sa.  Niektor riadky sa vak daj
spusti  aj  rchlejm spsobom.  Naprklad riadok (2, sa
d  hne  spusti tak, e sa stla klvesa "d" a spust sa
prkaz:   copy  "%s%f"  "%i(Meno  dupliktu,%s%f)%a".'


73'Make dir
   Vytvor  adresr,  na ktorho meno sa NTP najskr opta.
NTP  predpoklad,  e adresr sa bude nachdza v aktulnom
adresri a aj tam hne prid jeho meno.'

74'Iconify
   Uvoln  maximum  pamte,  zatvor  obrazovku a okvor sa
mal  okno.   Ke  toto  okno uvate zavrie, tak sa NTP z
iconify stavu dostane sp.'

75'Read NTP.Cfg
   NTP  op  preta  konfiguran sbor ntp.cfg, ktor u
pretal  na  zaiatku. Tento prkaz je dobr na to, e ke
sme  za  behu  NTP  zmenili  sbor  NTP.Cfg,  tak si ho NTP
oppreta a na tan star zabudne.'

11'Calculator
   Je  pomerne  inteligentn,  kalkulaka, ktor nie je ako
klasick  tlatkov,  lebo  tak  ak  je  m  dve vhody.
Jednak  sa  na  nej pe rchlejie, a zaber menej pamte.
Dva  prioritu znamienkam. Tu je zoznam znamienok utrieden
vzostupne poda priority:
         =    porovnvanie (ak sa rovn, tak vrti
                            jednotku, in nulu)
         +    stanie
         -    odtanie
         *    nsobenie
         /    delenie
         ^    umocovanie (a^b znamen a na b-etu)
         (   
         )    ztvorky

   Okrem znamienok m kalkulaka aj funkcie:
      abs(x)       absoltna hodnota
      acos(x)      arkuskosnus
      asin(x)      arkussnus
      atg(x)       arkustangens
      cos(x)       kosnus
      cosh(x)      hyperbolick kosnus
      ln(x)        prirodzen logaritmus
      log(x)       dekadick logaritmus
      sin(x)       snus
      sinh(x)      hyperbolick snus
      sqr(x)       druh odmocnina
      tg(x)        tangens
      tgh(x)       hyperbolick tangens


 To "x" v ztvorkch funkcie nahrate nejakm vrazom alebo
slom.   Naprklad absolutn hodnota sla -15 sa vypota
takto:

               abs(-15)

   Goniometrick   funkcie   predpokladaj,   e "x" je  v
radinoch.   Desatinn  sla  sa  nepu  s iarkou, ale s
bodkou.
   Po  vypotan  sa  vsledok  ulo  do  premennej  "x".
Potom,  ke  budete  portrbova  slo,  ktor  sa  minule
vypotalo, tak kudne mte poui "x".  Naprkad keby ste
chceli  predchdzajci  vsledok  vynsobi  desiatimi, tak
napte:  x*10'

76'Install
   Naintaluje  do mechaniky, ktor si vyberiete tandardn
DOS-ovsk boot block.'

78'Format
   Naformtuje  disk v mechanike, ktor si vyberiete.  Ete
pred  naformtovanm  sa  opta  na  budce  meno disktety.
Formtuje disketu na double density a z verify. A ke njde
nejak chybn bloky, tak si ich ozna, aby nevzikali pri
psan na disketu iadne Read-Write errory.'

77'Quick fromat
   Ke   chcete   naformtova   na   AMIGE   u   niekedy
naformtovan  disk,  tak  ho  nemuste formtova funkciou
78Format,  ale statouto funkciou. Bude totinaformtovan
vemi rchlo.'

79'Disk copy
   Najskr  sa ntp opta na zdrojov a cieov disk a potom
zane koprova.  Koprovanie je bez verify.  Ako buffer je
vyuvan pam RAM.'

80'Assign dir
   Naassignuje  adresr,  ktor  je  zobrazen  v aktulnom
okne,  na  meno,  ktor  mu  zadte.  Naprklad, kechcete
presmerovaadresr  libs:   niekde  na  in  disk,  tak si
zobrazte  ten  adresr, ktor by mal by v budcnosti libs:
a  potom  zavomajte  funkciu "Assign dir".  Tto funkcia sa
Vs opta na meno a vy iba napte "libs" (bez dvojbodky na
konci).'

81'Find
   Njde  vetky  sbory,  medzi  oznaenmi  sbormi  a  v
oznaench  adresroch,  ktordodruj zadan pattern.  Vy
si  potom z nich jeden vyberiete a NTP zobraz cel adresr
v  ktorom  je  do aktvneho okna a na vybrat sbor nastav
kurzor.   Vber  z njdench sborov je podobn ako funkcia
47View, ale s tm rozdielom, e ke stlate Enter na nejakom
sbore, tak sa vyberie.

82'Edit new
   Jedn sa o 48editovanie sboru, ktor neexistuje.  Najskr
sa  opta  na  meno toho sboru.  NTP predpoklad, e sbor
bude  v aktulnom adresri.  Kesbor, ktorho meno zadte
u  existuje,  ni  zl  sa  nestane,  budete  ho mc tie
editova.'

83'View Block
   Opta  sa  na slo bloku na disku, ktor si vyberiete a
zobraz ten blok a jeden blok po om tak isto ako zobrazuje
sbory funkcia 49HexView.'

84'DOS error
   Opta  sa  na  slo  DOS-ovskho erroru a zobraz spvu
prislchajcu tomuto slu.'

85'Exit
   Odchod z programu.'

45'Funkcie tkajce sa nastavenia.

   Nastavenie  je  uloen v sbore NTPPrefs. S tu uloen
informcie:
  -o oknch (tie informcie, ktor si mete natavi v menu
   Left/Right
  -o nastaveniach, z menu Preferences
  -o nastaventlaenia
   V  prpade,  e  sbor  pri  tarte NTP nebude njden v
adresri  NT:,  tak  sa  nastavia  tandardn  preferencie
(default).

Popis funkci z menu Preferences:

Load     - obnovenie nastavenia poda sboru nt:NTPPrefs
Default  - tandardn nastavenie
Save     - uchovanie momentlneho nastavenia do sboru
           nt:NTPPrefs
Tab Size - NTP sa opta, koko medzier nahrad jeden
           tabultor pri 54tlaen sborov v 48Edit a vo 47View.
Prot/Date/Time - zmena tretieho stpca v type 27Files medzi
                 Attribtami, Dtumom a asom
Gadgets     - vypnutie/zapnutie 18Gadgetov.
SysRequests - vypnutie/zapnutie systmovch sprv
              (26requestrov)
Overwrite req. - vypnutie/zapnutie otzok pri 50koprovan,
                 ke m djs k prepsaniu starho sboru
Mouse blank - nastavenie, i m NTP vymaza my pri slaen
              nejakej klvesy
Color    - poda toho i pouvate farebn monitor (Color),
             alebo nie, nastav farby 
Strict NC - ak je nastaven dodriava NTP viac t porgramu
            Norton Commander
   (vi: 15Prkazov riadok,27Files,23Path) 
#of music channels - v kokch zvukovch kanloch m hra
                     nstroj  pri 56Play Sample 

   Ako  u  asi  viete,  z  programu  sa  d  ods  a Vae
momenttne  nastavenie  bude  straten.   Preto, ak oddete
klvesami  Alt+F10,  tak  sa  pred odchodom nastavenie ete
ulo  do  sboru nt:NTPPrefs a pri budcom spusten NTP, u
automaticky bude nastaven Vae star nastavenie.'



5'5. Ako vola funkcie

   Nakoko  volanie  funkc  pomocou  gadgetov a z menu je
zrejm,  tak v tejto kapitole bud opsan vetky klvesov
kombincie na vyvolvanie funkc.
   Skratka "nb" znamen : na numerickom bloku klvesnice 

Klvesa     -  Funkcia
Help        -  Help
Del         -  zruenie znaku pod kurzorom v prkazovom
               riadku
F1          -  Felp
F2          -  Menu
F3          -  View
F4          -  Edit
F5          -  Copy
F6          -  Move
F7          -  Make dir
F8          -  Delete
F9          -  Rename
F10         -  Exit
+ nb        -  Select Group
- nb        -  UnSelect Group
7 nb (Home) -  presun kurzora na zaiatok okna (na prv
               poloku v okne)
1 nd (End)  -  presun kurzora na koniec okna (na posledn
               poloku v okne)
9 nb (PgUp) -  presun kurzora o stranu vyie
3 nb (PgDn) -  presun kurzora o stranu niie
0 nb (Ins)  -  oznaenie sboru/adresra + posun o riadok
               niie
. nb (Del)  -  zruenie znaku pod kurzorom v prkazovom
               riadku
BackSpace   -  zruenie znaku pred kurzorom v prkazovom
               riadku
Tabultor   -  presun kurzoru medzi oknami
ipka hore  -  presun kurzora o poloku vyie
ipka dole  -  presun kurzora o poloku niie
ipka vavo -  presun kurzora v prkazovom riadku doava
ipka vpravo-  presun kurzora v prkazovom riadku doprava
Enter       -  Zvis od typu okna, v ktorom bola klvesa
               stlaen. V prpade, e je typu 27Files a
               e sa naposledy nerobilo v 15prkazovom 
               27riadku, tak sa vykonan funkcia 64Process, na
               sbore, na ktorom je kurzor ( ak je kurzor
               na adresri, tak sa ten adresr zobraz do
               okna). V prpade, e sa naposledy robilo v
               prkazovom riadku, spust sa prkaz, ktor
               bol v om napsan. Vak ete pred spustenm
               sa aktulny adresr systmu nastav na
               aktulny adresr aktulneho okna, preto, ak
               u cesta neexistuje (napr. nie je vloen
               ten disk, ktorho nejak adresr je vypsan
               v okne), tak k spusteniu sboru nedjde.
Enter nb    -  to ist ako Enter.


16   Klvesa  Alt  sli  na rchle vyhadvenie.  Predstavte
si, e mte na v okne vea sborov.  S sce utrieden, ale
aj  tak  by  trvalo  pomerne  dlho,  km  by ste sa dostali
povedzme  k  sboru ntp.  Stlate preto klvesu Alt a potom
zanite  psa  meno  sboru,  ktor  m by vyhadan.  Ak
napete  "n"  tak sa njde prv sbor, ktor je niie ako
kurzor  a  jeho  meno  sa  zana  na "n".  Njdenm sboru
myslm  to,  e  sa na neho nastav kurzor.  Potom napete
psmeno  "t"  a  njde  sa  prv sbor, ktor je niie ako
kurzor  a  zana  sa  na  "nt".   Po napsan "t", u bude
kurzor nastaven na sbore ntp, a vy s nm mete robi.
   Klves Alt sa vak d poui aj s inmi klvesami:

Klvesa Alt+   - Funkcia

F1             - nastavenie aktulnej cesty v avom okne
F2             - nastavenie aktulnej cesty v pravom okne
F3             - funkcia Hex-View
F6             - funkcia Search
F7             - funkcia Find
F9             - prepnanie medzi Interlace a NonInterlace
F10            - funkcia Save + funkcia Exit (uloenie
                 nastavenia do sboru nt:NTPPrefs a odchod
                 z programu)
Tabultor      - v prpade, e kurzor je na adresri, bude
                 adresr zobrazen do druhho okna. Kurzor
                 sa op uke a v druhom okne.
ipka hore a ipka dole - pohyb medzi deviatimi poslednmi
                          napsanmi prkazmi v prkazovom
                          riadku



Klvesa Shift

Shift+       Funkcia
pka hore - presun kurzora o stranu vyie
pka dole - presun kurzora o stranu niie



Klvesa Ctrl

Ctrl+ - Funkcia
a     - zmena type aktulneho okna na 31ASSIGN 
o     - prepnanie NTP obrazovky dozadu a dopredu (ked sa
        poas toho, ako je NTP obrazovka vzadu, aktivuje
        okno na nejakej inej obrazovke, potom prepnutie
        NTP-obrazovky dopredu u celkom prirodzene nebude
        fungova.
r     - obnov obsah okna
j     - vpe do 15prkazovho riadku meno sboru, na
        ktorom je kurzor v aktvnom okne
k     - vpe do prkazovho riadku vetky men sborov,
        ktor s oznaen v aktvnom okne a oddel ich
        medzerami (samozrejme, iba ke sa tam vetky
        zmestia)
l     - ak je aktvne okno typu 27Files, tak Ctrl-l
        prepna druh okno medzi tm typom o je a typom
        30Avail Info (informcie o aktvnom okne)
g     - zapnutie/vypnutie 18gadgetov.
p     - zmena tretieho stpca v type 27Files medzi 
        Attribtami, Dtumom a asom
1     - zobrazenie adresra, ktorho meno je na prvom
        41Diskovom gadgete 
2     - zobrazenie adresra, ktorho meno je na druhom
        41Diskovom gadgete 
3     - zobrazenie adresra, ktorho meno je na treom
        41Diskovom gadgete.
(podpora pre A-600, ktor nem num. blok)
i     - oznaenie sboru/adresra + posun o riadok niie
+     - oznaenie skupiny sborov
-     - odznaenie skupiny sborov
\     - nech sa zobraz Root (najvrchnej mon adresr)'


34'
   Pattern, ktor ntp podporuje je nasledovn:

         - * nahrad nenulov poet znakov
         - nezle na vekosti psmen

Niekoko prkladov:

   Patternu "*.c" vyhovuj vetky sbory koniace sa na
".c".
   Patternu "m*library" vyhovuj vetky sbory koniace
sa na "library" a zanajce sa na psmeno "m".
   Patternu "*" vyhovuj vetky sbory.'
