' Obsah:

1. 1Intalcia 
2. 2Charakteristiky 
3. 3Prostredie 
4. 4Funkcie 
5. 5Ako vola funkcie 
'

1'1. Intalcia

Pri  pouvan  programu  NTP z harddisku, doporuujeme NTP
naintalova,  pretoe  samotn  program  si vyaduje svoje
konfiguran   sbory,  obsiahnut  v  adresri  "NT".   Ak
program  tartujeme  priamo  z  programovej diskety, vetky
starosti  s  intalciou  samozrejme  odpadaj.  V adresri
"NT" musia by nasledovn sbory:

      6NTPPrefs 
      7NTP.Cfg 
      8NTP.Hlp 

V  pracovnej  oblasti  harddisku  "work"  vytvorme adresr
"NT",  do  ktorho  skoprujeme  program  NTP a tri uveden
konfiguran sbory.  Do tartovacej sekvencie treba vpsa
nasledovn prkazov riadok:

> assign NT: work:NT <

Samotn  program k spusteniu nevyaduje iadne netandardn
kninice.  11Intern kalkulaka potrebuje:

   mathieeedoubbas.library
   mathieeedoubtrans.library

Hranie     12MED-ovch    modulov    vyaduje    kninicu
medplayer.library   a   13OcteMED-ov   moduly   kninicu
octaplayer.library.  Vetky kninice dodan k programu s v
adresri libs:.
Program  sa  dspusti z CLI ako aj z WorkBench-u.  Ke sa
spa   z   CLI,   je  ho  mon  spusti  s  nasledovnmi
parametrami:

   NTP [parametre]

parametre mu by:  -c nepoka  sa njs v  adresri
                        FONTS: font "pbx.font"
                     -f pri  inicializcii  programu sa
                        nenahr do pamti funkcia Help.
                        Program je rchlej  a zaberie 
                        menej pamte.
                        Ovem nie je monos  vyvolania
                        funkcie  71Help .

Pri  span  z  Workbenchu  je  mon  poui  nasledovn
parametre (Tool Types):

       HELP=-c                                  
       HELP=-f          

Ich vznam je identick ako v predolom odstavci. 
Poznmka: ikona NTP.info mus by typu Project.

Spanie  sborov pod KickStartom V1.3 vyaduje, aby bol v
adresri C:  program "run".  Ak sa stane, e program NTP si
pri span jednotlivch sborov pta disk s adresrom C:,
tak  doporuujeme  ete  pred  spustenm  NTP  (najlepie v
startup-sequence) urobi rezidentn zbehnutie prkazu "run"
(resident  c:run)  a spusti program SetPatch, nachdzajci
sa na originlnej diskete WorkBench-u.'


6'NTPPrefs  je sbor, kde m NTP uloen informcie o tom,
o  m  v  ktorom  okne  a  o  tom ako s nastaven gadgety
programu.  Svisia s nm 45funkcie nastavenia.'


7'NTP.Cfg  je  sbor,  kde  m  NTP  uloen  informcie o
span  jednotlivch  programov.   Svis  s  nm funkcia
 64Process. '


8'Sbor,  ktor si prve pozerte.  Je v om uloen tento
text.'


2'2. Charakteristiky

Program sa chov podobne ako Norton Commander na potaoch
triedy  PC.   M  dve  okn,  v  ktorch me by rzny typ
poloiek,  triedench  poda pecifickch kritri.  NTP m
zabudovan  rchlejie  tanie  adresrov  z OFS (old file
system)  floppy  mechank.  tanie zodpoved optimalizcii
diskety,  teda  sa  neprejav  zvenou  rchlosou,  ak je
disketa  u  predtm zoptimalizovan.  Vhodou programu NTP
je  71Hyper-textovsk  help, ktor je dos prehadn a d
sa  v  om ahko orientova.  Program bol sce napsan pod
KickStartom  3.0,  ale  be  na vetkch potaoch Amiga.
Program  sa  vie  prispsobi  danej  verzii  systmu  a na
novch  systmoch je schopn vyuva ich charakteristiky.
ie  m  vyia  verzia  OS,  tm  lep  komfort obsluhy
programu.

Oznaenie jednho alebo skupiny sborov (napr.  pre funkciu
Copy) je in ako v ostatnch programoch tohto typu na Amige
a  rob sa pravm tlatkom myi, alebo cez klvesnicu , o
je  rchlejie a aj pohodlnejie.  aliou z vhod programu
je  jeho  15dialgov  riadok  s  niektormi vlastnosami
Shellu.   Ak je na obrazovke vidie pointer myi a uvate
pracuje  s  klvesnicou,  tak  sa  pointer  myi sm vypne.
Zapne  sa po pohnut z myou.  am zjednoduenm obsluhy
je   spanie  programov pomocou  NTP,  ktorch  nzov  je
viacslovn.   Program  ich automaticky ulo do vodzoviek,
aby  si  systm  nemyslel,  e  druh  slovo  nzvu  je  u
argumentom  prvho.  Ke NTP neme nieo z nejakho dvodu
urobi,  vype  do komunikanho riadku menu sprvu.  Tto
zmizne  po  stlaen  ubovonej klvesy, alebo tlatka na
myi.  Aktivcia Menu sa deje len vtedy, ak je pointer myi
umiestnen  na hornom okraji obrazovky (komunikan riadok)
a  a  vtedy  po  stlaeni pravho tlatka na myi sa menu
inicializuje.   Ak  chcete  spravi  16rchle  vyhadanie 
sboru  v  okne,  tak  stlate  klvesu  Alt  a pte nzov
hadanho  sboru km sa na neho nenastav kurzor.  Uveden
funkcia  je vemi uiton, ak sa v danej kninici nachdza
vek   mnostvo  programov.   NTP  si  vie  poradi  aj  s
programom DMouse, ktor by pri klvesnicovom ovldan mohol
robi problmy.  Pri kadom otvoren novho okna a sasnej
existencii DMouse, sa pointer myi umiestni do jeho stredu,
m bude okno hne po otvoren aktvne a d sa do neho hne
psa a samozrejme odpad manipulcia s myou.'


3'3. Prostredie

Prostredie   je   tvoren   dvomi  rovnocennmi  17oknami 
(aktivovan  okno  sa prepna Tabultorom), 18gadgetami a
 15prkazovm  riadkom.  Po stlaen pravho tlatka myi
v  prkazovom  riadku menu (v plne hornej asti obrazovky)
sa uke samotn 19Menu.
Ke   sa   chce   NTP   na  nieo  opta  pouije  k  tomu
 26requester.'


17'A. Okn

Menu  m 5 ast, ale my sa budeme v tejto kapitole venova
len  prvmu  (Left)  a poslednmu (Right) submenu.  Submenu
Left  patr  avmu oknu, a submenu Right patr pravmu.  V
tchto  submenu  sa  nastavuj parametre toho-ktorho okna.
Nakoko  je jednotliv Menu pre okn rovnocenn, sta, ke
vysvetlme funknos parametrov jednho z nich:

 Left alebo Right.
  +-----------+
  |20Type       |
  |21Sort       |
  |22Filter     |
  |23Path Alt+F1|
  |24ICase      |
  |25Exec List  |
  +-----------+

Niektor poloky maj svoje aie podmenu.'


20'1. Type

tu si mme zvoli ak typ poloiek me v okne by.

         +------------+
         |  27Files     |
         |  28Tree      |
         |  29Quick View|
         |  30Avail Info|
         |  31Assigns   |
         |  32Devices   |
         |  33Exec List |
         +------------+'


27'a) Files - > Sbory a adresre

-tvar:
   Meno adresra        SUB-DIR Atribty|Dtum|as
   Meno sboru          Dka   Atribty|Dtum|as

-Atribty|Dtum|as   -   vetky  informcie,  vzhadom  na
vekos   okna,   nie  s  dostupn  naraz,  ale  stlaenm
kombincie  klves  <Ctrl+p>  sa d zmeni obsah informcie
nachdzajci sa v poslednom stpci.
-v  prpade,  e  sa meno sboru nezmest do svojho stpca,
nie je vypsan v celej svojej dke.
-po  dvojitom  nakliknut alebo po stlaen klvesy <Enter>
(tieto  dve  kombincie s programovo rovnocenn, take pre
jednoduchos   budeme  v  aom  pouva  iba  vraz  "Po
stlaen klvesy <Enter>") sa vykonva:
A.
 -ak sme kurzorom nastaven na:
  .  (bodke) -> 1.ak je v menu 45Preferences nastaven
                  Strict NC - nata sa kmeov  adresr
                  t.j. adresr, ktor u nem rodiovsk
                  adresr.
                2.ak nie je nastaven  Strict  NC tak sa
                  nata zoznam zariaden na  ktorch je
                  dan file system a teda je  relne, e
                  bud   obsahova    nejak   sbory  a
                  adresre.
B.
  .. (dvoch bodkch) -> nata  rodiovsk   adresr (ak
                  rodiovsk adresr  neexistuje, tak sa 
                ".." naklikn nedaj (lebo tam nie s))
C.
  adresri  -> nata jeho obsah
D.
  sbore    -> vykon sa s nm funkcia Process (vi alej)

-aktivovanm   kombincie   <Alt+Tabultor>  ak  je  kurzor
nastaven  na  adresri,  tak  sa obsah adresra zobraz do
druhho okna.
-pri tomto type m spodn riadok okna tvar:
            x free; y files = z
          kde : x ... poet vonch bajtov na disku
                y ... poet oznaench poloiek
                z ... set dok oznaench sborov'


28'b) Tree  -> Strom

-tvar:           Adresr
                 |-.
                 |-podadresr
                 |--podpodadresr
                 |-al_podadresr
                 ...  at.

-po stlaen klvesy <Enter>
   -na   nejakom   [pod...]podadresri  sa  obsah  danho
    [pod...]podadresra zobraz do druhho okna.
   -na |-. sa stane to ist ako vo files na .(bodke) .
         
-ni in sa ned so stromom robi.'


29'c) Quick View -> rchly prehad:

-ak  je  nastaven v jednom okne Quick View (QW) a v druhom
Files,  tak  sa  v  okne QW objavuje informcia o sbore na
ktorom  je nastaven kurzor v druhom okne.  "View" obsahuje
informciu o type sboru:

   Executable file    <- spustiten sbor
   Object file        <- objekt
   IFF-Format file    <- sbor tandardu IFF, me to by
                         obrzok, animcia, hudba ..
   Unknown format file<- nepoznan typ sboru.

-alej  je  zobrazen  informcia  o  tom,  o sa stane, ak
stlame  klvesu  <Enter> a sme nastaven na danom sbore.
Konfigurcia  nastavenia  je v sbore NTP.Cfg, ale o tom a
alej.
-v  QW  okne sa ned chodi s kurzorom, a teda ani vykonva
iadne funkcie.'


30'd) Avail Info

Informcia  o  vonej  pamti, a o type disku, priom jeden
adresr  je  zobrazen  v  druhom okne (druh okno mus by
typu  Files).   Ke  sa  zmen cesta v druhom okne, tak, sa
Avail  Info v prvom okne obnov.  Avail info nape do okna
tieto informcie:

 Number of software errors <- poet softwerovch chb na
                              danom zariaden
 Unit                      <- slo zariadenia
 State                     <- stav. Me by:
            Write Enabled  <- d sa na disk psa
            Write Protected<- ned sa na neho psa
            Validating     <- disk je prve Validovan
 Blocks                    <-poet blokov a prepoet na
                             bajty
 Used Blocks               <-poet pouitch blokov a
                             prepoet na bajty
 One Block                 <-dka bloku v bajtoch
 Disk type                 <-typ disku (zariadenia)
                             me by:
            DOS Disk           <- dosovsk disk
            No disk present    <- disk nie je v mechanike
            Unreadable disk    <- disk je neitaten
            Not really dos disk<- disk nie je dosovsk
            Kickstart disk     <- na disku je KickStart

Ak pracujete pod systmom 2.0 a vym, tak sa me vypsa
aj nasledovn informcia:
            FFS Disk
            International FFS
            International DOS
            Directory Cache FFS
            Directory Cache DOS ,
     poda toho ako je disk naformtovan.
     
 Disk name                 <-meno disku
 Graph. mem.  free         <-vekos vonej Chip-Ram-ky
 Other memory free         <-vekos ostatnej vonej pamte
 Total memory free         <-celkov von pam
 The largest block         <-vekos najvieho vonho
                             bloku pamti
 CPU                       <- typ processoru v potai
 FPU                       <- typ koprocessoru v potai
 
 Ak bete pod OS2.0 a vym, tak sa ete vype:
 Instr. Cache:             <- stav intruknej vyrovnvacej
                              pamte
 Data  Cache :             <- stav datovej vyrovnvacej
                              pamte  
  
-v  Info  okne  sa  ned  chodi  s  kurzorom,  a  teda ani
vykonva iadne funkcie.'


31'e) Assigns

Zoznam  nzvov  diskiet  (VOLUMES),  ktor  s  v systme a
zoznam naassignovanch adresrov (SUBDIR)

tvar:   Meno            (VOLUME|SUBDIR) Task

   Task  -  je  meno tasku ktor sa o zariadenie star.  Po
stlaen  <Enter> sa adresr zobraz a typ okna sa zmen na
Files.'

32'f) Devices
Zoznam zariaden (DEVICE) ktor s v systme.

tvar: Meno            DEVICE Task

   Task - je meno tasku ktor sa o zariadenie star
Po stlaen Enter sa adresr zobraz a typ okna sa zmen na
Files.  Adresr  niektorch zariaden sa ned zobrazi, (s
to  zariadenia o ktor sa nestar iaden task (------).  Po
viacnsobnom stlaen Enter na takomto zariaden me djs
s spadnutiu systmu, take pozor na to.'

33'g)  Exec  List

Zobraz sa nejak zoznam systmu.  O ktor zoznam pjde, sa
d nastavi v podmenu 25Exec List, ktor je priamo v menu
Left  alebo  Right  (a  nie  a  v submenu (Left/Type alebo
Right/Type).'


21'2. Sort

-m nasledovn podmenu:

   +--------------+
   | UnSorted     |
   | Name Sort    |
   | Size Sort    |
   | Separate Dirs|
   +--------------+

-oznauje poda oho s poloky v okne zatrieden.
-triedenie  prebieha iba ke je jedno z okien nasledujceho
typu:  27Files, 31Assigns, 32Devices,  33Exec List.
-Sort  sa vak d zmeni pri vetkch typoch, ale triedenie
sa  zane vykonva a ke sa nastav jeden z horeuvedench
typov.

a) UnSorted -> Nezatrieden poloky
b) Name     -> Zatrieden vzostupne poda mena. Adresre s
               zmiean so sbormi.
c) Size     -> Zatrieden  zostupne   poda   dky  sboru
               (adresre s  pred sbormi).  V  prpade, e
               okno nie je typu 27Files, tak  s  poloky
               zatrieden  zostupne  poda  abecedy,  poda
               druhho  stpca (tam s toti pri type Files
               dky sborov. 
d) Separate Dirs -> Zatrieden vzostupne poda mena ale
                    adresre s pred sbormi (ak je typ
                    files).'


22'3. Filter

Program  sa opta sa na 34pattern sborov, ktor mu by
zobrazen  (Enable  Filter)  a  na  pattern sborov , ktor
nemu  by  zobrazen  (Disable  Filter).   Potom  s  pri
zobrazovan   adresra   natan  len  tie  sbory,  ktor
dodruj  Enable Filter pattern a nedodruj Disable Filter
pattern.  Filter plat len pre typ dajov v okne 27Files.
Filter psob iba na sbory a teda nie adresre.'


23'4. Path

Ak  je  v  menu  45Preferences nastaven "Strict NC", tak
aktivovanie   tejto   funkcie  vype  okno  s  prstupnmi
zariadeniami,   kde   nastavenie   aktvnej   cesty  sa  d
realizova  bu pkami alebo kliknutm myou.  Nsledne sa
zobraz  v  danom okne adresr zvolenho zariadenia.  Ak je
funkcia   zvolen  omylom, stlaenm  klvesy  <Esc>  alebo
vojdenm   pkami   na  npis  Exit  a  stlaenm  <Enter>
deaktivujeme  funkciu  path.   Ovldanie  kurzora v okne je
rovnak  ako  vo  funkcii  72Menu.   Ak  nie je nastaven
Strict  NC,  tak  sa  program  opta na cestu, po ktorej sa
dostane  k  adresru,  ktor  m  zobrazi  do danho okna.
Pritom vype aktulnu cestu.'


24'5. ICase   

(Insensitive  case) Znamen, i 21triedenie sborov poda
mena  m  prihliada  na  vekos psmen alebo nie.  Ke je
tto  funkcia nastaven, tak program neprihliada na vek a
mal psmen.'


25'6. Exec List

   obsahuje nasledovn podmenu:
   +----------+
   | 35Resident |
   | 36ResModule|
   | 37Tasks    |
   | 38Memory   |
   | 39Ports    |
   +----------+
V  prpade,  e  je  v  20Type  nastaven poloka
 33Exec List, je tu monos vybra  si ,  o ktor
Exec List pjde.  S Exec Listami  sa  nedaj  robi
iadne opercie.'


35'Resident - zoznam dos-rezidentnch programov

   tvar:       meno'


36'ResModule  -  zoznam  vetkch  rezidentnch  modulov v
pamti.   Jedn  sa  o zoznam vetkch kninc, zariaden a
aie  informcie  obsiahnut  v  pamti.   S  tu vak aj
programy,  ktor  s  zavesen  na  "KickMemPtr"  a teda je
relna  monos,  e  sa jedn o vrus (d sa tak naprklad
vidie   Lammer   Extermintor   virus).    Taktie  je  tu
obsiahnut informcia, i je namontovan RAD, apod.

   tvar:        meno       adresa_v_pamti  typ'


37'c) Tasks  - zoznam beiacich taskov

   tvar:        meno       priorita'


38'd) Memory - zoznam typov pamt

   tvar:        meno       von_pam  celkov_pam'


39'e) Ports  - porty

   tvar:        meno       priorita'


18'Gadgety

Gadgety  v  preklade  znamenaj  tlatka,  ktor  sa  daj
aktivova  pomocou  myi.   V  programe  NTP  s  3  riadky
gadgetov  po  6  v  kadom  riadku.   Tvar gadgetov m svoj
funkn vznam.

vsek ->      +--------------+
             ++              |
             |  Tu je text.  |
             |               |
             +---------------+

Kliknutm  myou  do vseku v avom  hornom rohu, dostaneme
rznu   funkciu   u  rznych  typov  gadgetov.   Gadgety  s
rozdelen do troch typov:

   42Bez voby 
   41Diskov 
   40Funkn 

Blok  Gadgetov  sa  d zapna a vypna kombinciou klves
<Ctrl+g> .'


42'  Bez  voby:   Je tu iba gadget s menom "Parent".  Ke
kliknete do vseku ni sa nestane.'


41'  Diskov:   S  tu  3  gadgety  umiestnen na zaiatku
kadho  jednotlivho  riadku,  liace sa farebne.  Text v
nich  napsan je lt, priom oznauje meno adresra ktor
sa   po  nakliknut  gadgetu  zobraz  do  aktvneho  okna.
Postupnm  naklikvanm  dostvame  cyklick  zmenu  danho
adresra,  a po iadan vobu.  Predvolen s najastejie
sa vyskytujce adresre.'


40'  Funkn:   Sem  patria  vetky  ostatn gadgety.  Ke
klikneme  do  vseku  jednho  z  nich, tak jeho text zmen
farbu (na bielu).  Ak klikneme op, tak zmen farbu znovu.
Gadget  me  nadobudn iba dve farby: modr a bielu.  Pri
aktivovan  modrho gadgetu myou, sa spust funkcia, ktor
je  v  om  napsan.  Ke klikneme na biely gadget, tak sa
program  najprv  opta, i m dan funkciu naozaj vykona a
ak  mu  kladne  odpovieme (OK) aj ju vykon.  Takto si teda
mme  nastavi,  pri  ktorch  funkcich  Vs  m  program
dopredu  varova.   Samozrejme  toto varovanie plat aj ke
funkciu  zavolme  inak  ako  pomocou  gadgetu (naprklad z
klvesnice alebo z menu).'


15'Prkazov riadok

Prkazov  riadok,  je jedna z mnohch vhod, ktor program
NTP  poskytuje.   Obsahuje aktulnu cestu okna, v ktorom je
nastaven  kurzor.   Pri  zmene aktulneho okna (naprkad z
avho  na prav) sa cesta v prkazovom riadku obnovuje bez
toho  aby sa zmenil obsah prkazu, napsanho za kurzorom -
znak   ">"   .   Psanie  prkazu  je  normlne  -  pomocou
klvesnice, ale nedaj sa napsa znaky typu <Alt+Znak>, s
to  pecifick  znaky  mjce  v  NTP  svoj vznam.  Oproti
editcii  v  CLI,  m vhodu v tom, e pri opravovan chyby
nie  je  nutn  cel riadok vymaza a napsa text odznova,
ale  sta  sa  vrti  na zaiatok chyby kurzorom a tam ju
opravi.   alou  vhodou  oproti CLI je, e prkazy ktor
boli predtm napsan a odoslan, si NTP zapamtal, a d sa
medzi    nimi    listova    klvesami   Alt+pka_hore   a
Alt+pka_dole.   NTP  si zapamtva 9 poslednch prkazov.

alm  uahenm  editcie prkazovho riadku, je vpsanie
mena poloky, na ktorej je kurzor v aktulnom okne, pomocou
kombincie  <Ctrl+j>  alebo  <Ctrl+Enter>,  alebo  vpsanie
vetkch   mien   vyznaench   sborov   a   adresrov  do
prkazovho riadku <Ctrl+k>.  Obmedzenie prkazovho riadku
je,  e  me  ma  len  78 znakov.  Po napsan prkazu do
prkazovho  riadku,  sa  d prkaz spusti pomocou klvesy
<Enter>.  Klvesa <Enter> m vak dvojak vznam:

 1.   Spanie  sborov  alebo  zobrazovanie  adresrov  v
      niektorom z okien.
 2.   Spanie prkazov z prkazovho riadku.

Ak  je v menu 45Preferences nastaven "Strict NC", tak m
klvesa <Enter> iba vznam .  2.  Ak vak tomu tak nie je:
je  rozhodujce  kritrium,  kedy  sa  naposledy  robilo  v
prkazovom  riadku  (bola  stlaen  nejak klvesa, ktorej
prislchajce  psmeno  sa  vpsalo  do  prkazovho riadku
alebo bola stlaen ipka vavo, vpravo, backspace, klvesa
Del,  Ctrl+j, Ctrl+k).  Vtedy sa stlaenm <Enter>-u vykon
jeho  druh  funkcia  (bod  2.).  Ak sa v prkazovom riadku
needitovalo, tak <Enter> vykonva iba svoju prv funkciu.'


19'Menu

   Menu je v NTP rozdelen do niekokch skupn:

         17Left        <- parametre avho okna
         43Files       <- funkcie tkajce sa nastavench
                            sborov
         44Special     <- ostatn funkcie
         45Preferences <- prca s programovm nastavenm
         17Right       <- parametre pravho okna'


26'Requestre

-s to  okn  ktor  obsahuj niekoko gadgetov.  Ntp pozn
niekoko typov requestrov.

1. no/nie requester:
         +-------------------+
         |   Text otzky     |
         +--------+----------+
         |  O.K.  |   Cancel |
         +--------+----------+

   O.K    znamen kladn odpove a vykonanie funkcie
   Cancel znamen zporn odpove a zruenie funkcie

Nakoko  NTP je skr klvesnicovo orientovan program (teda
d  sa  ovlda  aj  myou,  ale vina uvateou skr i
neskr  prde  na to, e ovldanie cez klvesnicu je o dos
rchlejie  a  pohodlnejie.), nebolo by vemi vhodn, keby
po  vypsan  requestru,  uvate  musel  siahn po myi.
Preto ovldanie requestru je zdvojen aj cez klvesnicu:
   O.K.   <-> Enter, k
   Cancel <-> Esc, c
Poznmka:   Ovldanie danho typu requestera cez klvesnicu
ovem nie je mon v prpade, ak si requester iada textov
reazec.

NTP  umouje  vypn  a  nsledne aj op zapn systmov
requestre  v  rmci  vlastnho  tasku.   Napr.   pri pokuse
vymaza  alebo  zapsa  na disk chrnen proti zpisu, tak
systm  vykresl  okno so sprvou "Disk write protected", s
monosou  da  "Retry"  alebo  "Cancel".   Program NTP pri
vypnutej  vobe  systmovch requesterov automaticky vykon
operciu  "Cancel".   Je  zrejm,  e  nie vdy to me by
vhodn  a  prve  preto  je  voliten  i  bud systmov
requestre   zapnut   alebo  vypnut.   Nastaven  stav  sa
zapisuje   do   konfigurcie   programu.   Zapnanie  alebo
vypnanie vykonva kombincia klves <Ctrl+s>.'


4'4. Funkcie

Funkcie  v  NTP  sa  rozdeuj na niekoko ast, poda ich
samotnho  funknho  vznamu.   Nasledujce  nzvy  skupn
oznauj aj prslun as Menu, kde sa nachdzaju.

      43Files       - tkajce sa sborov
      44Special     - netkajce sa sborov
      45Preferences - nastavenie'


43'Funkcie, tkajce sa sborov.

V   prvom  rade  sa  budeme  zaobera  technikou  oznaenia
jednotlivch  sborov  v programe NTP.  Povedzme, e by sme
niektor  sbory potrebovali skoprova, a teda predtm ich
musme   nejako   oznai   aby  program  vedel,  ktor  m
koprova.   V  prpade  e  by  sa  jednalo  iba  o  jeden
sbor/adresr,  tak ho ani oznaova netreba, sta len na
prs  kurzorom (pomocou avho tlatka myi alebo pomocou
klves -  ipka  hore,  ipka  dole,  tabultor)  a vyvola
iadan  funkciu  (v  naom prpade "Copy").  Ovem v praxi
vinou  potrebujeme  previes elan funkciu na viacerch
sboroch  a  adresroch.   NTP  ponka monos oznaenia si
skupiny  sborov  a  adresrov,  priom po navolen elanej
funkcie,   bude   tto  preveden  na  vetkch  oznaench
sboroch   a   adresroch.   Oznai  sa  d  sbor/adresr
viacermi  spsobmi:
1.   pravm  tlatkom  myi 
2.   cez klvesnicu 
- nastavte sa na sbor/adresr kurzorom a stlate klvesu
<0(Ins)>na numerickom bloku. Sbor/adresr sa nielen ozna
-  zmen farbu (alebo v prpade e ste boli nastaven na u
predtm  oznaenom  sbore,  tak sa deaktivuje)a zrove sa
kurzor  posunie  o  riadok  niie.   V  prpade, e chcete
oznai  skupinu  sborov, tak sa to rob stlaenm klvesy
<+>  na  numerickom  bloku  klvesnice.   NTP  sa  opta na
 34pattern.   Ke  mu  ho  zadte  tak  sa  oznaia sbory
(Pozor!   Len sbory!) dodriavajce tento pattern.  Kemu
pattern  nezadte  tak sa oznaia vetky sbory a adresre.
(Samozrejme, e pattern sa d zrui pomocou "Cancel").

Na "hromadn odznaovanie"  sli klvesa <-> na numerickom
bloku.

Psobenie jednotlivch funkci na adresroch je rekurzvne,
to znamen, e so vetkmi sbormi v tchto adresroch a so
vetkmi   sbormi  v  adresroch  tchto  adresrov  a  so
vetkmi  ....at.   sa  vykon  dan funkcia.  Vnimkou je
funkcia  premenovvanie "Rename"(potom by toti program pri
premenovan  jednho  adresra chcel premenova aj to o by
bolo v om a to by bolo zl.).
Poznmka:   nezada  pattern znamen  zada  pattern, ktor
neobsahuje iaden znak ani medzeru.

Nasledovn  funkcie pracuj z oznaenmi sbormi/adresrmi,
v   prpade,   e   nie   s   oznaen,   tak  pracuj  so
sborom/adresrom,  na  ktorom  je kurzor.  Kesa v popise
funkci  bude  hovori  o  sbore (ako o jednom) tak sa tm
myslia vetky oznaen sbory a adresre.

Funkcie  volan zo submenu "Files" (okrem funkcie Process),
priom niektor aj cez gadgety a z klvesnice.
   +-------------------+
   |46Execute            |
   |47View               |
   |48Edit               |
   |49HexView            |
   |50Copy               |
   |51Move               |
   |52Delete             |
   |53Rename             |
   |54Print files        |
   |55IFF-Picture        |
   |56Play Sound         |
   |12Play MED           |
   |13Play OctaMED       |
   |57Search             |
   |59Get File           |
   |59Send Files         |
   |60Encrypt            |
   |61Protection         |
   |88Size Info          |
   |62Select Group       |
   |63UnSelect Group     |
   +-------------------+
   
     64Process.'


88'Size Info

Sta dky oznaench sborov a dky sborov v oznaench
adresroch,  poet  sborov  a adresrov.  Potom vetky tri
sty vype na obrazovku'


46'Execute

Spustenie sboru.  Najprv sa NTP opta na argumenty a potom
ho  spust.   Funkcia  po zavolan poskytuje monos zrui
vykonvanie cez "Cancel".'


47'View

Prezretie  sboru  cez  intern editor.  Sbor sa vak ned
priamo  editova.   Listovanie  v  texte  sa deje bu myou
(stlaenm  avho tlatka myi v dolnej asti textu, text
roluje  smerom  dole  a stlaenm myi v hornej asti, text
roluje  smerom  hore)  alebo  klvesnicou (je umonen sa v
texte  pohybova  pkami  na  klvesnici,  zrchlen pohyb
<SHIFT+pky>).   D  sa  rchle  zobrazi  text  po nejak
riadok  kombincia  <prav  amiga+l>.   V  texte  sa  d aj
vyhadva.   Pomocou  klvesy F7 napete textov reazec,
ktor  m  by  njden  (zle  na vekosti psmen) a NTP
njde  (ak  njde)  najbli vskyt tohoto textu smerom od
kurzora  nadol.   Zobrazen  textov reazec je v poslednom
riadku  na  obrazovke.   al  vskyt  danho  textu sa sa
zobraz  pomocou  klvesy F6.  Taktie sa d v texte rchle
presva nasledovnm spsobom:

   PgDn (3 na num. bloku)
       alebo Shift+ipka_dole  -> o stranu niie
   PgUp (9 na num. bloku)
       alebo Shift+ipka_hore  -> o stranu vyie
   Home (7 na num. bloku)
       alebo Shift+ipka_v_avo-> na zaiatok riadku
   End  (1 na num. bloku)
       alebo Shift+ipka_vpravo-> na koniec riadku
   Ctrl+Home 
       alebo Shift+Alt+ipka_hore -> na zaiatok textu
   Ctrl+End 
       alebo Shift+Alt+ipka_dole -> na koniec textu

Vyieuveden  klvesy  na  rchly  pohyb  textu ovldan z
numerickho   bloku   nemusia   fungova  vdy.   Nefunguj
totivtedy,  ke  je  zapnut numerick blok <klvesa F1>.
Vtedy  je  treba  numerick  blok  vypn  <F1> (zapnutie a
vypnutie   numerickho  bloku  je  signalizovan  v  hornom
komunikanom  riadku  zmazanm  a vypsanm text "NUM").  Z
tejto  funkcie  sa d zvoli aj funkcia 49HxView <klvesa
F4>,  priom  aktulny  sbor  bude  op natan z danho
zariadenia.   Po  opusten  HxView,  sa znovu uke "View".
Odchod  z  funkcie  "View"  m  viac  spsobov.   Po zadan
"View",priom neboli oznaen iadne sbory, s vetky typy
odchodu  rovnocenn.   Ak  je vak oznaench viac sborov,
tak po odchode:

  klvesou F10 - "View" normlne skon a uke sa v porad
                  al oznaen sbor.
  gadgetom Exit  - v pravom dolnom rohu obrazovky - to ist 
                  ako F10
  klvesou Esc - "View" normlne skon, ale v porad al
                  oznaen sbor sa u neuke. Je to dobr
                  na to, e ke ste oznaili vea   sborov
                  a omylom ste ukli  na "View",  tak sa d
                  ich pozeraniu do  nekonena  inteligentne
                  zabrni.'

48'Edit

Ovldanie  je podobn ako funkcia 47View, priom rozdiely
s nasledovn:

   1. D  sa  tu   psa,  dopa, a  vymazvatext ako v
      normlnom textovom editore.
   2. D  sa  zapn/vypn Insert md (klvesa  <Ins 0> na
      num.  bloku)).
   3. Po stlaen klvesy <F2>sa editovan sbor ulo sp
      na disk.
   4. Ke ste urobili v programe  nejak  zmeny,  neuloili
      ste  sbor  sp  na  disk  a chcete opusti program,
      oznmi Vm, e by ste mohli prs o kus svojej prce.
      Optovnmu  odchodu  z  internho  editora  ovem  u
      program brni nebude.
   5. Stlaenie  klves   <prav amiga+s>  je  identick  k
      stlaeniu  klves  <F2,F10>,  m   pvodn  dokument
      program prekopruje a ukon prcu editora.
   6. Neodpora sa editova in sbory ako ASCII(textov),
      lebo uloenie na disk, by  mohlo spsobi  prepsanie
      sboru v  inej forme,  u naprklad len kli tomu, e
      editor  automaticky  men  45tabultory  na medzery 
      a  pri  pokuse  spusti  dan  program by to nemuselo
      dopadn  zrovna dobre.'


49'Hex-View alebo HexRead

Funkcia poskytuje natanie sboru v hexadecimlnej podobe.
Ke  stlate av tlatko myi v dolnej asti textu, text
roluje  smerom  dole  a  ke  stlate av tlatko myi v
hornej  asti  textu,  text roluje smerom hore.  Takisto je
umonen sa v texte pohybova aj pkami na klvesnici.  Na
rchly pohyb slia klvesy PgUp a PgDn, Home, End.  Oproti
 47View  a 48Edit slia klvesy na presun na zaiatok a
koniec sboru.
Spsob  odchodu  z  funkcie  "HexView"  m  viac monost v
zvislosti  od  potu  oznaench  sborov pred aktivovanm
funkcie.  Ke pred zavolanm funkcie neboli oznaen iadne
sbory,  s  vetky  typy  odchodu  rovnocenn.  Ak je vak
oznaench   viac  sborov,  tak  po  odchode  mu  nasta
nasledovn situcie:

   klvesou  F10  -  "HexView" normlne skon a uke sa v 
                      porad al oznaen sbor.

   gadgetom v avom hornom rohu obrazovky : to ist ako F10

   klvesou <Esc> - "HexView" normlne skon, ale v porad
                  al  oznaen  sbor sa u neuke.  Je
                  to  dobr na to, e ke ste oznaili vea
                  sborov  a omylom ste ukli na "HexView",
                  tak   sa   d    vhodne    zabrni   ich
                  pozeraniu do nekonena.'


50'Copy

Koprovanie  sborov. 
Prerui  koprovanie  je umonen klvesou <Esc>.  Program
ete   dokopruje   dan  sbor,  ale  aie  navolen  u
koprova  nebude.   V  prpade,  e  si  uvate nastavil
varovanie  pri  koprovan  (biely  Copy  gadget), tak si v
poskytnutom requestri me nastavi, do ktorho adresra sa
bud   oznaen  sbory  koprova.   Implicitne  je  tento
adresr  nastaven  na  adresr zobrazen v druhom okne.  V
prpade, e cieov adresr ostane nezmenen, tak sa sbory
v  druhom  okne  obnovia,  ale  oproti napr.  programu Disk
Master,  bez  optovnho natavania cieovho adresra.  V
prpade,  e  pri psan alebo tan nastane nejak chyba,
program  to  rozozn  a  prestane  koprova.   Ak  vekos
cieovho  adresra  je menia ako koprovan sbor, tak sa
dan sbor nenakopruje
Keu  v  cieovom adresri koprovan sbor existuje a ak
je  nastaven  45OverWrite  msg .   v  menu  Preferences,
tak  sa  NTP opta, i m dan sbor prekoprova, s tm e
star bude vymazan, alebo nie.'


51'Move

Presun  sborov.  Presun je v podstate 50koprovanie, ale
s  tm  rozdielom,  e  koprovan  sbory  a  adresre  zo
zdrojovho   disku   program  po  nakoprovan  vymae.   V
prpade, e sa sbory nedokopruj (naprklad sa na cieov
disk   nezmestia),   tak  sa  zo  zdrojovho  adresra  ani
nevyma,  take  pri  presvan  sborov  neme  djs ku
iadnej strate dt.'


52'Delete

Vymazvanie   sborov.   
Pri  mylnom  spusten  funkcie  "Delete"  sa  ete nieo d
zachrni  rchlym  stlaenm  klvesy  <Esc>  - zastav sa
vykonvanie funkcie.  Po mylnom "deletovan", v prpade, e
sme u nestihli zastavi vkon funkcie, ete stle existuje
monos   zachrni  dta  pomocou  programu  "DiskDoctor",
nachdzajceho  sa  na  systmovej  diskete.  Ovem volanie
tohto   programu   treba  velmi  dobre  zvi,  najm  pri
aplikcii  na  harddisk,  pretoe  me prs k strate dt,
ktor sme nechceli.'


53'Rename

Premenovanie  sborov.   
Vkon funkcie mme vrti cez stlaenie "Cancel".'


54'Print files

Jedn sa o tlaenie sborov.  Po spusten funkcie sa otvor
okno s nasledujcim requesterom:

   +-------------------+------------------------+
   |   65Typ Tlae       |66Typ hlaviky            |
   +-------------------+------------------------+
   |67Vstupn zariadenie|                        |
   +-------------------+------------------------+
   | 68Typ strnkovania  |Poet riadkov na stranu |
   +-------------------+------------------------+
   |     69Print         |    70Cancel              |
   +-------------------+------------------------+'


65' Jednotliv monosti:

1. Normal  print - obyajn vtla textu.

2.   Effective  pr.   -  efektvne  tlaenie.
Pri  obyajnej  vtlai  textu,  tento bva zva napsan
tak,  e  m zhruba 80 znakov na stranu.  Toto si uvedomuje
aj  program a  na tlaiarach, ktor mu do riadku napsa
160  znakov  bude  ma  text  vytlaen efektvnym tlaenm
takto podobu:

 Prv polovica textu        |     Druh polovica textu
      ...                   |               ...
      ...                   |               ...
      ...                   |               ...

-vyieuveden   schma   neoznauje   iba   formt  jednej
vytlaenej  strnky,  ale  formt  celho vytlaenho textu
(me  by na viacerch stranch).  Text sa potom ta tak,
e najprv sa taj av polovice strnok a potom prav
-ke  s  v  textovom  sbore  tabultory,  bud  pri tlai
nahraden  takm  potom  medzier , ak si nastavte v menu
 45Tab Size 
-ke  sa  v  sbore  vyskytuj riadky dlhie ako 79 znakov,
bud  tieto  riadky  rozdelen  do  viacerch  menej ako 79
znakovch.
-program  neprepne automaticky tlaiare do mdu 160 znakov
na  riadok.   Uvate  si  mus  tlaiare  do tohoto mdu
prepn sm.

3.    Special  print  -  t, ktor  nechc  tlai  pomocou
ANSI-kdu,  ale  pomocou  escape  sequenci,  si  u urite
vimli,  e  v  mnohch  textovch  editoroch  nejd escape
sequencie  napsa,  lebo  nejde napsa ani escape.  Preto
NTP m special print, ktor m tieto vlastnosti:

 \ (sptn lomtko) zmen na znak escape ( chr(27) )
 |a vytla hodnotu sla "a" v ASCII-tabuke, ie vytla
    chr(a)

-tieto znaky s zmerne vybran, pretoe sa pouvaj len v
mlo   v   textoch.    Ale   keby   predsa   tak   "\"   sa
vytlanapsanm "\\" a "|" sa vytlanapsanm "||".
Poznmka:   nie  je  doporuen  tlai v special printe na
vstupn zariadenie PRT:.

4. HexDump print
Funkcia  vytla sbor v klasickom Hexadecimlnom + ASCII zpise.
Formt vstupu je tak ist ako v Hex-View.

5. Hex-Effective
Funkcia  vytla  sbor  v zhustenom (160 znakov na riadok)
estnstkovom  +  ASCII  zpise.  Tlaiare si vak do mdu
160 znakov na riadok mus prepn uvate sm.'
 

67'Vstupn zariadenie:

1. Send to PAR:
  - text bude koprovan na paraleln port potaa
2. Send to SER:
  - text bude koprovan na sriov port potaa
3. Send to PRT:
  -  text  sa  pole  na  prt:   o  znamen  na tlaiare,
     aktulny  ovlda  nastaven vo Workbenchi, v programe
     preferences'


68'Typ strnkovania:

1. Paging ON
    - strnkovanie je zapnut, na strnku sa bude tlai
    takto:

                     3 von riadky
   (uvateom nastaven Poet_Riadkov na stranu - 6)
                                     riadkov textu
                     3 von riadky

2. Spec. Paging 
   - nem ni spolon so Special print-om, ale strnkuje
   takto:

                     3 von riadky
   (uvateom nastaven Poet_Riadkov na stranu - 6)
                             riadkov textu
 tu vype na obrazovku iados o vloenie novej strnky.
 Ke ju vlote do tlaiarne, tak stlate O.K.

Take rozdiel medzi strnkovanm 1 a 2 je asi tak, e v 2.
prpade  program  nenape  na koniec strnky 3-krt enter,
ale poiada uvatea, aby tam sm dal nov strnku.  Je to
toti  vhodn,  ke  sa netla na nekonen papier, alebo
ke dka papiera nie je kontantn.

3. Paging OFF <--vypnut strnkovanie.'


66'Typ hlaviky:

Typ  hlaviky  zko svis zo strnkovanm, ak toti nie je
strnkovanie  vypnut,  tak  3 von riadky na vrchu kadej
strnky (konkrtne 1 horn z tch troch) sa d nahradi:

Name of file   - menom tlaenho sboru
Page numbers   - slom strnky. Strny bud slovan od
                 jednotky.
   Formt vpisu sla strnky x:                  ( x )

Name + Page    - menom tlaenho sboru a slom tlaenej
                 strnky.
No header      - vonm riadkom.'


69'  Ke si unastavte vetky voby, tak mte monos si
sbor  vytlai,  nakliknutm  gadgetu  Print.   Program si
automaticky  zapamt aj nastavenie vetkch predvolieb pre
funkciu  "Print"  a  pri  aej  vtlai  ich  poskytne  v
requesteri tak ako boli nastaven.'


70' Ak zrute funkciu "Print" cez "Cancel", tak nastaven
Gadgety (voby) sa do budcna nezapamtaj.'


55'IFF Picture

Funkcia  poskytuje prezretie obrzku formtu IFF.  Odchdza
sa  z  nej  stlaenm  avho tlatka myi, alebo staenm
klvesy  F10  alebo  <Esc>.   Ak sa odde klvesou F10 a je
oznaench  viac  sborov/adresrov,  hne  sa  uke a
obrzok.  Ak sa vak odde klvesou <Esc>, tak sa pozeranie
obrzkov  zastav (nepozret ostan oznaen) V prpade, e
sa  pokate  ukza  in  formt  obrzku ako IFF, tak, sa
samozrejme  neuke a program vype chybov hlsenie.  NTP
doke  zobrazi aj dta vyuvajce ECS a AA chipset, ie
si mte kudne pozera aj obrzky typu HAM8.'


56'Play Sound

Prehratie   zvukovej   vzorky,   uloenej   vo  forme  RAW:
(klasick  Pro-Trackerovsk  sample).  NTP  umouje zahra
zvuk aj na viacerch frequencich, a to pomocou klvesnice.
Klvesnica  sa  toti pri hran zvuku zmenila na klvesnicu
benho hudobnho programu na Amige, m je umonen tvorba
ubovonej  meldie.   Ukonenie funkcie treba aktualizova
kliknutm   na   gadget   "OK",   vo  vypsanom  requestri.
Ukonenie  prehrvania  oznaenej skupiny vzoriek zvuku, sa
rob cez "Cancel" requestra.'


12'Play MED

Prehratie  tvor-kanlovej  hudby  napsanej v programe MED
alebo  v  programe  OctaMed.  K zahratiu je potrebn, aby v
adresri libs:  existovala medplayer.library .'


13'Play OctaMED

Zahratie osem-kanlovej hudby napsanej v programe OctaMed.
K  zahratiu  je  potrebn, aby v adresri libs:  existovala
octaplayer.library .'


57'Search

Vyhadvanie textovch dt.
Program  sa najprv opta na hadan reazec a potom prezer
v  oznaench  sboroch  a adresroch.  Ke ho njde, uke
sbor  v  editore  a  kurzor umiestni na zaiatok hadanho
reazca,  lokalizovanho  na  najspodnejom  riadku  danho
textu.   Ak sa z editoru oddete pomocou klvesy <Esc>, tak
sa  prehadvanie  ostatnch  sborov  nevykon.   Ke vak
opustte  editor  inm  spsobom (napr.  F10), tak NTP bude
prehadva aj alie oznaen sbory.'


59'Get File, Send Files

Tieto dva prkazy slia na prenos dt medzi dvoma amigami,
spojenmi  cez sriov port.  Na jednej Amige sa d funkcia
"Get  File",  ktor  sa opta na meno sboru, do ktorho sa
zskan  data  napu.  Na druhej Amige sa oznaia sbory a
pol  sa  prkazom  "Send  Files".  Tento prkaz ich pole
jednotlivo,  preto  treba  na  druhej  Amige kad sbor aj
samostatne prija.'


60'Encrypt

Funkcia zabezpeujca  kdovanie  sborov. 
Najskr sa opta na kd.  Kd me by zloen z psmen a z
sel.   Ke sa kd zana na znamienko "-", tak sa jedn o
dekdovanie  a  ak sa zana na "+" alebo na nejak psmeno
alebo  slo,  tak  sa  jedn  o  kdovanie.   Kdovanie  a
dekdovanie  sa  vykonva tak isto ako 50koprovanie a to
ist  o  plat pre koprovanie, plat aj pre [de]kdovanie
(dokonca   aj   ke   je  Copy  18gadget  biely,  tak  sa
[de]kdovanie  opta  na  cieov  cestu,  tak  ako to rob
funkcia     Copy).     Vetky    oznaen    sbory    bud
zakdovan/odkdovan  pod  tm  istm  kdom.   Na  lepie
pochopenie uvedieme konkrtny prklad:
Pri  zakdovan  ubovonho sboru pod kdom "ahoj" (alebo
"+ahoj" ; "ahoj" a "+ahoj" je toti to ist), tak ich treba
potom  pri  dekdovan, kdova pod heslom "-ahoj" (pozor!!
u   nie   "-+ahoj"   !!!!).    Vyieuveden  hesl  s  v
vodzovkch, ale programu sa samozrejme zadvaj bez nich.'


61'Protection

Pomocou tejto funkcie sa daj nastavova atribty (ochrana,
napr,"r,w,e,d")  oznaench sborov (attribty adresrov sa
meni  nedaj).   Ke  sa  jedn o viac sborov, program sa
opta  na  spolon  definovanie  ochrany  sborov  "Common
mask".   Ak  funkciu  zavolte  omylom,  d  sa  zrui cez
"Cancel" 26requestera.  Pri viacerch oznaench sboroch
sa   program   nsledne  pta  na  ochranu  kadho  sboru
jednotlivo.'


62'Select Group

Oznaenie skupiny sborov (to ist ako "+" na num.bloku)'


63'UnSelect Group

Odznaenie skupiny sborov (to ist ako "-" na num.bloku)'


64'Process

Funkcia  sa  vyvol,  ke  je  kurzor  na  nejakom sbore a
stlame  klvesu  <Enter>  alebo ho 2xnaklikneme myou.  V
prpade,  e  je  to  adresr  tak  sa zobraz.  Ak si vak
oznate  nejak  sbory  a  adresre  a  zavolte  funkciu
"Process" (z gadgetu), tak sa vykon na oznaench sboroch
a  na sboroch v oznaench adresroch.  Funkcia "Process",
sa  poksi  najskr  spusti sbor poda sboru nt:ntp.cfg.
Tento sbor vyzer nasledovne:

class1
prkaz1 [argumenty prkazu]
class2
prkaz2 [argumenty prkazu]
..at

Take,  ke  sbor spa niektor z classov (priorita kles
smerom  hore),  tak sa spust "prkaz" prislchajci svojmu
classu  .  Riadok, v ktorom sa nachdza meno prkazu, ktor
sa  m  spusti  a  jeho  argumenty  sa  nazva formtovac
reazec, lebo v om platia nasledovn vzahy:

%s je nahraden cestou k prkazu, ktor je spracovvan
%f je nahraden menom tohto sboru
%w je nahraden menom sboru bez prpony (ak iadnu nem,
   tak sa chov ako %f)
%d je nahraden cestou do druhho okna (toho, kde nie je
   kurzor)
%b je nahraden znakom  BackSpace 
%o je nahraden cestou do aktvneho okna (toho kde je
   kurzor)
%e je za normlnych okolnost equivalentn s %d. Nie je iba
   v prpade, e bola vykonan funkcia "Process" na nejakom
   adresri (ale  funkcia  bola  zavolan  z  gadgetu a nie
   pomocou  klvesy  <Enter>  alebo  dvojitm   nakliknutm 
   myou).  Vtedy  je  %e  nahraden cestou do druhho okna
   a menom adresra  (bez  cesty)  na  ktorom bola vykonan 
   funkcia "Process".
%i (text1,text2) je nahraden odpoveou s nasledovnho 
   Requestra:
      +-----------------+
      | text1           |
      +-----------------+
      |     text2       |
      +--------+--------+
      | O.K.   | Cancel |
      +--------+--------+
text1  a  text2 s tie formtovacie reazce, ale u nemu
vyuva%i.

%a je  nahraden  przdnym  reazcom  (nim),  ale  hovor
   programu (NTP), e m po skonen funkcie "Process" op
   nata adresr v aktvnom okne.
%n je  nahraden  przdnym  reazcom  (nim),  ale  hovor
   programu (NTP), e m po skonen funkcie "Process" op
   nata adresr v neaktvnom okne.
%v je nahraden przdnym reazcom  a m  zmysel  iba vtedy,
   ak bol NTP spusten  z WorkBench-u. %v sa tu star o to,
   aby okno "NTP Shell" neakalo na klvesu<Enter> a priamo
   pokraovalo s "Process-ovanm" aieho sboru  (teda ak
   nejak je navolen). 
\znak je nahraden "znak-om" (ie \% -> % , alebo \\ -> \)

o je to vlastne vraz "class":

suff=.lzh       <-pravda, ak m "Process-ovan" sbor
                prponu .lzh (naprklad  source.lzh)
name=a*.library <-pravda, ak sa meno "Process-ovanho" 
                sboru zana na "a" a kon na ".library"
prot=sr         <-pravda, ak attribty (Protection)
                  "Proccess-ovanho" sboru obsahuj flagy
                  r,s.
ofs=1a,1abb34   <-pravda, ak sa v "Process-ovanom" sbore
                  bajty zanajce sa na 1a (hexadecimlne)
                  s 1a, bb, 34 (hexadecimlne).

poznmka  :   netreba pouva cel slov suff, name, prot,
ofs, sta ak napete iba ich zaiaton psmen.

Tu  je  prklad,  ako  me tak sbor ntp.cfg vyzera:

suff=.asm  <-ke sa meno "Process-ovanho" sboru kon na 
            .asm,
           (napr. ahoj.asm)
das %s%f   <-tak sa spust prkaz:
             "das cesta/meno_Process-ovanho_sboru". V
             naom prpade sa spust: das cesta/ahoj.asm
name=b*c.bas
amigabasic "%s%f"
prot=s
execute %s%f
ofs=2,03f3
run "%s%f"

V  prpade,  e  iaden  class nevyhovuje "Process-ovanmu"
sboru, tak sa "Process" pozrie, i sa d sbor spusti.  V
prpade,  e  no,  tak  sa  ete  pozrie,  i je "Process"
 18gadget  biely  a  ak  je, tak  sa pri span opta na
argumenty.  Ak je vak ierny, tak sa na argumenty neopta,
a   hne   sbor  spust.   V  prpade,  e  sa  nejedn  o
spustiten  sbor,  tak  sa  NTP  pozrie,  i sa nejedn o
obrzok  a  ak  no,  tak ho 55zobraz, v opanom prpade
bude so sborom preveden funkcia 47View.'


44'
Funkcie netkajce sa sborov
Jedn  sa o skupinu funkci, pri ktorej nezle na tom, i
s  alebo  nie  s  niektor sbory oznaen (okrem funkcie
Menu),  ani  na  tom  na  ktorom sbore je kurzor.  Daj sa
vyvola cez Menu, kde sa nachdzaj v SubMenu Special:

   +-----------------+
   |71Help             |
   |72Menu             |
   |73Make Dir         |
   |74Iconify          |
   |75Read NTP.Cfg     |
   |11Calculator       |
   |76Install          |
   |77Quick format     |
   |78Format           |
   |79Disk Copy        |
   |80Assign dir       |
   |81Find             |
   |82Edir new         |
   |83View block       |
   |84Dos error        |
   |85Exit             |
   +-----------------+'


71'Help
Funkcia, ktor je vznamnou pomckou pre prcu s programom.
Obsahuje  kompletn  nvod  na  pouvanie,  bez  toho, aby
uvate   potreboval   tudova   prruku.   Zkladom  je
Hyper-textovsk  help  k  programu,  umoujci  doslova sa
"vnori"  do  ltch  slov,  nastavenm kurzora a stlaenm
<Enter>   alebo   uknutm   avej   myi.   "Vynorenie"  z
vysvetlenia   vznamu  navolenho  slova  sa  rob  pomocou
klvesy  <BackSpace>  (ed  pka  doava)  alebo uknutm
myou   na   slovo   "BACK"   v   hornej  lite  Help-okna.
Deaktivovanie   helpu  a  sp  do  programu  sa  dostanete
klvesou  F10  aledo  <Esc>,  alebo uknutm myou na slovo
EXIT v hornej lite Help-okna.

NTP  je  plne  kompatibiln  s  normou  PBX.   Po  spusten
programu  sa  tento  pozrie,  i  je  aktulny font systmu
pbx.font  a  ak  nie  je,  tak sa ho poksi otvori, k omu
potrebuje  diskfont.library  v  adresri libs:.  Ak je font
prstupn,  alebo  u  bol pred spustenm NTP nastaven ako
aktulny font systmu (prkazom ff pbx.font), tak Help bude
s diakritikou v norme PBX.  In bude bez nej.'


72'Menu
Nejedn  sa  o  klasickAmigovsk  menu, ale o menu akje
uroben  v  programe  Norton Comander, znmym pre vateov
systmov PC.  Po vyvolan menu sa NTP poka preta sbor
ntp.mnu  z aktulnej cesty v aktulnom okne.  V prpade, e
sbor  nenjde,  poksi  sa ho njs, tam, kde sa nachdzal
pri poslednej aktivcii.
V  prpade,  e  neexistuje  iadna  informcia o poslednom
spusten,  poksi  sa  ho  njs v adresri NT:.  Nie je to
ovem  iba  primitvne  menu  ako  je  na  vyie uvedench
potaoch.   Ak mme toti oznaen nejak sbory/adresre
(ak   nie   tak   sa  po  aktivcii  Menu  okamite  ozna
sbor/adresr  na ktorom je kurzor) tak sa vybrat prkaz z
Menu  spust  zvl pre kad oznaen sbor/adresr a pre
kad sbor v oznaench adresroch.

   Sbor ntp.mnu m nasledovn formt:

"[spacia klvesa (jedno psmeno)]" "text"   <- 1
"prkaz,  ktor  sa po oduknut riadku spust (iba pre
  sbory)"                                     <- 2
"[\prkaz, ktor sa po oduknutriadku spust (iba pre
   adresre)]"                                 <- 3
...                                            <- 1
.                                              <- 2
..                                            [<- 3]

Riadky  oznaen  slom  1  sa vypu do okna, v ktorom sa
bude nachdza Menu.

Riadky oznaen slom 2 s formtovacie reazce.

Riadky  oznaen  slom 3 s nepovinn.  Znak "\" obsahuj
kvli  tomu, aby NTP vedel rozozna, i sa jedn o riadok 3
alebo  1 (ak je na zaiatku riadku "\", tak program vie, e
sa jedn o riadok 3.  Preto je dleit, aby riadok 1 nikdy
nezanal  znakom  "\").   Okrem  znaku  "\" je cel riadok
formtovac reazec.

Pre formtovac reazec platia nasledovn vzahy:
%s je nahraden cestou k prkazu, ktor je spracovvan
%f je nahraden menom tohto sboru
%w je nahraden menom sboru bez prpony (ak iadnu nem,
   tak sa chov ako %f)
%d je nahraden cestou do druhho okna (toho, kde nie je
   kurzor)
%b je nahraden znakom  BackSpace 
%o je nahraden cestou do aktvneho okna (toho kde je
   kurzor)
%e je za normlnych okolnost  rovnocenn  s %d. Nie je iba
   v prpade, e bola vykonan funkcia "Process" na nejakom
   adresri (ale  funkcia  bola  zavolan  z  gadgetu a nie
   pomocou  klvesy  <Enter>  alebo  dvojitm   nakliknutm 
   myou).  Vtedy  je  %e  nahraden cestou do druhho okna
   a menom adresra  (bez  cesty)  na  ktorom bola vykonan 
   funkcia "Process".
%i (text1,text2) je nahraden odpoveou s nasledovnho 
   Requestra:
      +-----------------+
      | text1           |
      +-----------------+
      |     text2       |
      +--------+--------+
      | O.K.   | Cancel |
      +--------+--------+
text1  a  text2 s tie formtovacie reazce, ale u nemu
vyuva%i.

%a je  nahraden  przdnym  reazcom  (nim),  ale  hovor
   programu (NTP), e m po skonen funkcie "Process" op
   nata adresr v aktvnom okne.
%n je  nahraden  przdnym  reazcom  (nim),  ale  hovor
   programu (NTP), e m po skonen funkcie "Process" op
   nata adresr v neaktvnom okne.
%v je nahraden przdnym reazcom  a m  zmysel  iba vtedy,
   ak bol NTP spusten  z WorkBench-u. %v sa tu star o to,
   aby okno "NTP Shell" neakalo na klvesu<Enter> a priamo
   pokraovalo s "Process-ovanm" aieho sboru  (teda ak
   nejak je navolen). 
\znak je nahraden "znak-om" (ie \% -> % , alebo \\ -> \)

Tu je prklad:

Extern koprova
c:copy "%s%f" "%e%f%n"
\makedir "%f%n"
d Duplikt
c:copy "%s%f" "%i(Meno dupliktu,%s%f)%a"

a po vyvolan Menu sa vykresl takto okno:

      +---------------------------+
      |Menu                       |
      +---------------------------+
      |   Extern koprova       |
      |d  Duplikt                |   (1)
      |   Exit                    |   (2)
      +---------------------------+

V  Menu sa d pohybovamyou a kurzorovmi klvesami ako v
kadom   inom   Menu.    Z  Menu  sa  odde  bez  spustenia
akhokovek  prkazu klvesou <Esc>, alebo presunom kurzoru
na riadok (2) a oduknutm ho (bu avm tlatkom na myi,
alebo  klvesou  <Enter>).  Spusti nejak prkaz z Menu sa
d tak, e sa kurzorom prde na neho a odukne sa (klvesou
<Enter>).    Niektor   riadky  sa  vak  daj  spusti  aj
rchlejm  spsobom.   Naprklad  riadok  (2,  sa  d hne
spusti  tak,  e sa stla klvesa "d" a spust sa prkaz:
copy "%s%f" "%i(Meno dupliktu,%s%f)%a".'


73'Make dir

Funkcia  vytvor  adresr,  ktorho  meno  treba  zada cez
requester.   NTP  automaticky predpoklad, e novovytvoren
adresr  sa bude nachdza v aktulnom adresri, kde zape
jeho meno.'


74'Iconify

Navolenm  tejto funkcie sa umon lepie vyuvanie pamte
potaa.  Funkcia uvoln maximum pamte, zatvor obrazovku
a  otvor sa mal okno.  Ke toto okno uvate zavrie, tak
sa   NTP   z   iconify   stavu   dostane   sp  s  pvodne
nakonfigurovanm stavom.'


75'Read NTP.Cfg

Program  NTP op preta konfiguran sbor ntp.cfg, ktor
si  pretal  na zaiatku.  Tento prkaz je dobr na to, e
ke  sme  za  behu  NTP  zmenili  sbor NTP.Cfg, tak sa NTP
nakonfiguruje poda nanovo zadanch parametrov.'


11'Calculator

Zavolanm  tejto  funkcie  dostaneme  pomerne  inteligentn
kalkulaku, ktor nie je ako klasick tlatkov, lebo tak
ak  je  m dve vhody.  Jednak sa na nej pe rchlejie a
zaber  menej  pamte a potom, dva prioritu znamienkam. Tu
je zoznam znamienok utrieden vzostupne poda priority:

         =    porovnvanie (ak sa rovn, tak vrti
                            jednotku, in nulu)
         +    stanie
         -    odtanie
         *    nsobenie
         /    delenie
         ^    umocovanie (a^b znamen "a" umocnen na "b")
         ()   ztvorky

   Okrem znamienok m kalkulaka aj funkcie:
      abs(x)       absoltna hodnota
      acos(x)      arkuskosnus
      asin(x)      arkussnus
      atg(x)       arkustangens
      cos(x)       kosnus
      cosh(x)      hyperbolick kosnus
      ln(x)        prirodzen logaritmus
      log(x)       dekadick logaritmus
      sin(x)       snus
      sinh(x)      hyperbolick snus
      sqr(x)       druh odmocnina
      tg(x)        tangens
      tgh(x)       hyperbolick tangens

"x" v ztvorkch predstavuje argument funkcie, me by bu
nejak   vraz  alebo  slo.   Naprklad absolutn hodnota
sla -15 sa vypota takto:

               abs(-15)

Goniometrick funkcie predpokladaj, e "x" je v radinoch.
Desatinn sla sa nepu s iarkou, ale s bodkou.

Po  vypotan sa vsledok ulo do premennej "x", ktor je
zobrazen  v  hornom  komunikanom riadku.  Premenn "x" je
uloen  v pamti ako posledne vypotan hodnota.  Mme s
ou  manipulova  ako  s argumentom v nasledujcom vpote.
Naprklad keby ste chceli predchdzajci vsledok vynsobi
desiatimi, tak napte:  x*10'


76'Install

Prkaz   naintaluje  do  zariadenia,  ktor  si  vyberiete
tandardn DOS-ovsk boot block.'


78'Format

Prkazom formtujeme disk vo vybranej mechanike.  Ete pred
naformtovanm  sa  program  opta  na budce meno diskety.
Formtuje  disketu na double density a s verify.  Ke njde
nejak  chybn  bloky,  tak  ich ozna, aby nevznikali pri
psan na disketu iadne Read-Write errory.'


77'Quick format

Ke  chcete preformtova na AMIGE u niekedy naformtovan
disk,  tak  ho nemuste formtova funkciou 78Format, ale
stapoui  funkciu  "Quick  format".  Formtovanie tmto
spsobom je nepomerne rchlejie.'

79'Disk copy

Funkcia  poskytujca  koprovanie  jednho  disku na druh.
Najskr  sa  NTP  opta  na zdrojov a cieov disk a potom
zane  koprova.   Koprovanie  je  bez  verify, teda je o
nieo rchlejie.  Ako buffer je vyuvan pam RAM.'


80'Assign dir

Tmto  prkazom "naassignujeme" adresr, ktor je zobrazen
v aktulnom okne na meno, zadan cez requester.  Naprklad,
kechcete  presmerovaadresr  libs:  niekde na in disk,
tak  si zobrazte ten adresr, ktor by mal by v budcnosti
libs:   a  potom  zavolajte  funkciu  "Assign  dir".   Tto
funkcia  sa  Vs opta na meno a vy iba napte "libs" (bez
dvojbodky na konci).'


81'Find

Prkazom prehadme vetky sbory, medzi oznaenmi sbormi
a  v  oznaench adresroch, ktordodruj zadan pattern.
Po zadan patternu cez requester, NTP zobraz cel adresr,
v  ktorom  sa  nachdza dan pattern do aktvneho okna a na
vybrat  sbor  nastav  kurzor.  Na rozdiel od 47View sa
sbor iba vyberie.'


82'Edit new

Jedn sa o 48editovanie novho sboru (ktor neexistuje).
Najskr  sa  program  opta  na  meno  novho  sboru.  NTP
predpoklad,   e   sbor   bude   v   aktulnom  adresri.
Kesbor,  ktorho  meno  zadte  u existuje, tek zadanie
funkcie umouje preeditovanie danho sboru.'


83'View Block

Funkciu  pouijeme, ak sa chceme dosta na konkrtne miesto
na  disku.   Opta  sa  na  slo  bloku na disku, ktor si
vyberiete  a  zobraz ten blok a jeden blok po om tak isto
ako zobrazuje sbory funkcia 49HexView.'


84'DOS error

Po  zadan  prkazu  sa  program opta na slo DOS-ovskho
erroru a zobraz sprvu prislchajcu tomuto slu v hornom
komunikanom riadku.'


85'Exit

Odchod z programu.'


45'Funkcie tkajce sa nastavenia.

Nastavenie  je  uloen  v  sbore NTPPrefs.  S tu uloen
informcie:

  -o oknch(tie informcie, ktor si mete nastavi v Menu
   Left/Right
  -o parametroch nastavenia, z Menu Preferences
  -o nastavenpoadovanho mdu pre vtla

V  prpade,  e  sbor  NTPPrefs pri tarte programu nebude
njden   v   adresri  NT:,  tak  sa  nastavia  tandardn
preferencie (default).

Popis funkci z Menu Preferences:

Load     - obnovenie  nastavenia poda  sboru  nt:NTPPrefs
Default  - tandardn nastavenie
Save     - uchovanie  momentlneho   nastavenia  do  sboru
           nt:NTPPrefs
Tab Size - NTP  sa  opta,   koko  medzier  nahrad  jeden
           tabultor pri 54tlaen  sborov  v 48Edit a 
           vo 47View.
Prot/Date/Time - zmena  tretieho  stpca  v  type 27Files 
                 medzi   Attribtami, Dtumom a asom.
Gadgets     - vypnutie/zapnutie 18Gadgetov.
SysRequests - vypnutie/zapnutie    systmovch    sprv
              (26requestrov)
Overwrite req. -vypnutie/zapnutie otzok pri 50koprovan 
                ke  m  djs k prepsaniu starho sboru.
Mouse blank - nastavenie, i m NTP vymaza my pri slaen
              ubovonej klvesy.
Color    - poda  toho  i pouvate  farebn monitor alebo
           nie,  sa  nastav  reim  Monochrom alebo Color.
Strict NC - ak je nastaven dodriava NTP  viac  t  poda
            programu Norton Commander.
            (vi: 15Prkazov riadok, 27Files,23Path) 
#of music channels - v kokch zvukovch kanloch  m  hra
                     nstroj  pri 56Play Sample .

Aby   program   prediiel  prpadnej  strate  uvateskho
nastavenia, umouje  ods  pomocou  stlaenia  kombincie
klves   <Alt+F10>,v   tomto   prpade   sa  pred  odchodom
uvatesk  nastavenie  ete  ulo do sboru nt:NTPPrefs.
Pri   budcom   spusten    NTP  sa   program   automaticky
nakonfiguruje poda uvateskho nastavenia.'


5'5. Ako vola funkcie

Nakoko  volanie  funkc  pomocou  gadgetov  a  z  Menu je
zrejm,  tak v tejto kapitole bud opsan vetky klvesov
kombincie  na  vyvolvanie  funkci.   Volanm funkci cez
klvesnicu zistme obrovsk vhodu v pouvan programu NTP
najm v jeho rchlosti a pohotovosti vykonvanch operci.

Zoznam  vykonvanch  funkci  stlaenm  klvesy alebo ich
kombincie:

Klvesa:    -  Vykonvan funkcia:

Help        -  Help
Del         -  zruenie znaku za kurzorom v prkazovom 
               riadku
F1          -  Help
F2          -  Menu
F3          -  View
F4          -  Edit
F5          -  Copy
F6          -  Move
F7          -  Make dir
F8          -  Delete
F9          -  Rename
F10         -  Exit
+ nb        -  Select Group
- nb        -  UnSelect Group
7 nb (Home) -  presun kurzora na zaiatok okna (na prv
               poloku v okne)
1 nd (End)  -  presun kurzora na koniec okna (na posledn
               poloku v okne)
9 nb (PgUp) -  presun kurzora o stranu vyie
3 nb (PgDn) -  presun kurzora o stranu niie
0 nb (Ins)  -  oznaenie sboru/adresra + posun o riadok
               niie
. nb (Del)  -  zruenie znaku za kurzorom v prkazovom
               riadku
BackSpace   -  zruenie znaku pred kurzorom v prkazovom
               riadku
Tabultor   -  presun kurzoru medzi oknami
ipka hore  -  presun kurzora o poloku vyie
ipka dole  -  presun kurzora o poloku niie
ipka vavo -  presun kurzora v prkazovom riadku doava
ipka vpravo-  presun kurzora v prkazovom riadku doprava
Enter       -  Zvis od typu okna,  v ktorom bola  klvesa
               stlaen. V prpade, e je typu 27Files, a
               e  sa  naposledy  nerobilo v  15prkazovom 
               15riadku,    tak    sa     vykonan   funkcia
               64Process  na  sbore, na ktorom je kurzor
               ( ak  je  kurzor  na  adresri,  tak  sa ten
               adresr zobraz do okna).  V prpade,  e sa
               naposledy robilo v prkazovom riadku, spust
               sa prkaz, ktor  bol  v  om napsan. Ete
               pred spustenm sa  aktulny  adresr systmu
               nastav na aktulny adresr aktulneho okna,
               preto, ak u cesta neexistuje  (napr. nie je
               vloen ten disk,ktorho adresr je vypsan
               v okne), tak k spusteniu sboru nedjde.
Enter nb    -  to ist ako Enter.

(Skratka "nb" znamen : na numerickom bloku klvesnice)'

16'  Klvesa  Alt  -  sli na rchle vyhadvanie.  Je to
vemi  efektvne najm vtedy, ak v danom okne existuje vea
sborov.   S  sce utrieden, ale aj tak by trvalo pomerne
dlho, km by sme sa dostali povedzme k sboru NTP.

Funguje to nasledovne:  stlame klvesu Alt a potom zanime
psa meno sboru, ktor m by vyhadan.  Ak napeme "n"
tak  sa njde prv sbor, ktor je niie ako kurzor a jeho
meno sa zana na "n".  (Njdenm sboru sa v danom prpade
mieni  nastavenie na neho kurzorom.) Potom napeme psmeno
"t"  a  njde  sa  prv sbor, ktor je niie ako kurzor a
zana  sa  na  "nt".   Po  napsan  "p",  u  bude kurzor
nastaven na sbore NTP, a vy s nm mete robi.

Pouitie klvesy Alt v kombincii s inmi klvesami:

Klvesa Alt+   -  Vykonan funkcia:

F1             - nastavenie aktulnej cesty v avom okne
F2             - nastavenie aktulnej cesty v pravom okne
F3             - funkcia Hex-View
F6             - funkcia Search
F7             - funkcia Find
F9             - prepnanie medzi  Interlace a NonInterlace
F10            - funkcia  Save  +  funkcia  Exit  (uloenie
                 nastavenia do sboru  nt:NTPPrefs a odchod
                 z programu)
Tabultor      - v prpade, e kurzor je na adresri,  bude
                 obsah  adresra zobrazen do druhho okna.
                 Kurzor  sa  op  uke  a v druhom okne.
ipka hore a ipka dole - pohyb  medzi  deviatimi  posledne
                          napsanmi  prkazmi v prkazovom
                          riadku.

Pouitie klvesy Shift v kombincii s ami klvesami:

Shift+     - Vykonan funkcia:

pka hore - presun kurzora o stranu vyie
pka dole - presun kurzora o stranu niie

Pouitie klvesy Ctrl v kombincii s ami klvesami:

Ctrl+ - Vykonan funkcia:

a     - zmena  typu  aktulneho  okna   na  okno 31Assign 
o     - prepnanie   NTP   obrazovky   dozadu   a   dopredu
        Poznmka: keby sa  poas toho, ako je NTP obrazovka
        vzadu,  aktivovalo  okno  inej   obrazovky,   potom
        prepnutie   NTP-obrazovky  nasp dopredu u celkom 
        prirodzene nebude fungova.
r     - obnov obsah okna
j     - vpe  do  15prkazovho riadku  meno  sboru, na
        ktorom je kurzor v aktvnom okne
k     - vpe  do  prkazovho riadku vetky  men sborov,
        ktor s oznaen  v aktvnom  okne  a  oddel  ich
        medzerami(samozrejme,iba ke sa tam vetky zmestia)
l     - ak je  aktvne  okno  typu  27Files,  tak  Ctrl-l
        prepna  druh  okno  medzi  danm  typom  a  typom
        30Avail Info (informcie o aktvnom okne)
g     - zapnutie/vypnutie 18gadgetov.
p     - zmena  tretieh o stpca  v  type   27Files  medzi
        Attribtami, Dtumom a asom
1     - zobrazenie  adresra,  ktorho  meno  je  na  prvom
        41Diskovom gadgete 
2     - zobrazenie  adresra,  ktorho  meno  je  na druhom
        41Diskovom gadgete 
3     - zobrazenie  adresra,  ktorho  meno  je  na treom
        41Diskovom gadgete.
(podpora pre A-600, ktor nem num. blok)
i     - oznaenie sboru/adresra + posun o riadok niie
+     - oznaenie skupiny sborov
-     - odznaenie skupiny sborov
\     - nech sa zobraz Root (najvrchnej mon adresr)'


34'
Pattern, ktor NTP automaticky podporuje je nasledovn:

         - * nahrad nenulov poet znakov
         - nezle na vekosti psmen

Niekoko prkladov:

Patternu "*.c"  vyhovuj vetky sbory koniace sa na ".c".
Patternu  "m*library" vyhovuj vetky sbory koniace sa na
"library" a zanajce sa na psmeno "m".
Patternu "*" vyhovuj vetky sbory.'
